SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Našim švagrom


Sme tisíc rokov žili spolu,
a nepustili ste nás k stolu
za tisíc rokov ani raz.
A predsa naše mozgy, svaly
vlasť bránili a obrábali
vždy v prvom rade vedľa vás.

No, chvalabohu, došla doba,
že sadli sme si za stôl oba
jak rovnoprávne národy.
Včuľ mravnosť, práca dáva práva;
vzdelanosť, nie zboj, venčí sláva,
mrav, veda svetom vývodí.

Včuľ sám zo seba sa už veľaď!
Každému patrí jeho čeľaď.
Ju odnárodniť bol by hriech.
Kmeň každý má sa rozviť svojsky.
Nešliapte ich viac školmi, vojsky!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Jak kuvik preč! Preč z našich striech!

Z mozoľov vlastných odvčuľ žite,
nie ako žížik tlstý v žite,
jak príživnícke červy hlíst.
Nie pánštiť sa, lež robiť treba,
nie zbojom, prácou zarob chleba
a krajšia doba musí prísť.

2. IX. 1918