Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Miriama Oravcová, Viera Studeničová, Dorota Feketeová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 85 | čitateľov |
Sme tisíc rokov žili spolu,
a nepustili ste nás k stolu
za tisíc rokov ani raz.
A predsa naše mozgy, svaly
vlasť bránili a obrábali
vždy v prvom rade vedľa vás.
No, chvalabohu, došla doba,
že sadli sme si za stôl oba
jak rovnoprávne národy.
Včuľ mravnosť, práca dáva práva;
vzdelanosť, nie zboj, venčí sláva,
mrav, veda svetom vývodí.
Včuľ sám zo seba sa už veľaď!
Každému patrí jeho čeľaď.
Ju odnárodniť bol by hriech.
Kmeň každý má sa rozviť svojsky.
Nešliapte ich viac školmi, vojsky!
Jak kuvik preč! Preč z našich striech!
Z mozoľov vlastných odvčuľ žite,
nie ako žížik tlstý v žite,
jak príživnícke červy hlíst.
Nie pánštiť sa, lež robiť treba,
nie zbojom, prácou zarob chleba
a krajšia doba musí prísť.
2. IX. 1918
— vl. m. Ján Donoval, básnik, prekladateľ, literárny kritik a teoretik Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam