V úzkosti o národ
Autor: Tichomír Milkin
Digitalizátori: Michal Garaj, Miriama Oravcová, Viera Studeničová, Dorota Feketeová
Je v službe dobra, pravdy, práva
polovičatá práca — vinou.
No nie tak preto, že sa sláva
zožína iba z veľkých činov,
no že pri práci polovičnej
zlu v korisť vždycky dobro padne.
Nuž márne práca! Nemáš nič z nej,
bo zlo vždy kántri dobro zradne.
Vedz, keď ľva raníš v húští lesa,
ak nedorazíš ho raz navždy,
po čase zase vylíže sa
a ďalej hájom zbíja, vraždí.
A nechceš-li, by na tvoj život
smrť číhala vždy v hustom kroví:
sa musíš sprostiť liene, clivôt,
za život na smrť viesť boj nový.
Dorozumie sa vlk a ovca? —
Je isté: skoro dôjde chvíľka,
že hostiť bude chcieť on ňou sa…
Keď povie, že si život bráni,
že život iba chce a rozvoj —
vždy mieni slabších biť, žrať v báni,
tak o život sa starať — o svoj!
Nie jednať sa a pokonávať.
Zahlušiť treba násilníka!
Veď neskôr bude viacej závad,
ak nás ošiali, učičíka.
Z milosrdenstva nad žertvami
milosti nedaj mrcha vrahu,
kým neujde mu korisť z tlamy
a zdar nezvenčí tvoju snahu.
Polprácu konať v službe dobra
nešťastím, hriechom, nehodou je.
To znemožňuje, slabí obra
a iba preťahuje boje.
Len ľúty dravec z toho chosní,
bo popadnúť dych takto stihne,
zaoceľovať sval, vztek zlostný
a zásobiť si sýpky, vyhne.
