Zlatý fond > Diela > Učím sa nakupovať


E-mail (povinné):

Ladislav Nádaši-Jégé:
Učím sa nakupovať

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Lenka Konečná, Daniela Kubíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 56 čitateľov


 

Učím sa nakupovať

Z mojich známych zbohatli tak mnohí! A božemôj, akí hlupáci, akí ľudia bez každého vzdelania, bez rozumu. Veď konečne túto kvalifikáciu k zbohatnutiu by som azda aj ja mal. A predsa to nejde. Rozmýšľal som o veci základne a logicky a prišiel som na to, že keď človek chce nahromadiť majetok, musí vedieť dobre kupovať. Keď som v tomto ohľade dobre poprezeral svoje svedomie, prišiel som k presvedčeniu, že ja nakupovať neviem.

I minule som vošiel do jedného obchodu kúpiť nepremokavé — pod obchodníkovou prísahou nepremokavé! — topánky, lebo ako vo väčšom slovenskom kultúrnom centre žijúci človek, musím stále po blate a mlákach brodiť — a doniesol som si domov rybárske baganče s dierkami nad podošvami, s dierkami peknými, plechovými zámikami obrúbenými, aby sa nejako nezavreli a tak zamedzili slobodné vnikanie vody. Mienku mojej drahej ženičky o topánkach a o mne samom pokladám za zbytočné podávať. Podotknem len toľko, že bola vyslovená jasne.

Darmo som jej vykladal, že mi v obchode povedali, že človek si len vtedy nachladí nohy, keď tieto moknú stále vo vode, čo je pri takých topánkach úplne vylúčené, keďže voda do nich ľahko vnikne, ale práve tak ľahko, ba ľahšie vytečie, lebo ju noha pri chôdzi vytláča. Že mi toto švitorila jasne a zreteľne šumná, čiernooká predavačka s červenými ústočkami do zjedenia, a že sa pritom usmievala tak milo — ach — to som veru mojej drahej Olinke nepovedal, lebo ju dobre poznám a viem, že je takýmto dôvodom naskrze nie prístupná. Nuž načo spomínať?

Koniec našej debaty bol, že Olinka nemajúc viac ku mne žiadnu dôveru, vzala škatuľu s topánkami pod pazuchu a šla sama vymeniť tie riečice za poriadne nepremokavé topánky…

Ach, veď je to zlaté žieňa, tá moja Olinka! Ako sa stará o moje zdravie! No dojatý som, dojatý. Prosím vás, sama vlečie také bagančiská, veď je to váha. A ide sa vadiť s tými často surovými obchodníkmi. No, zlato, čisté dvadsaťkarátové zlato!

O hodinu prišla nazad a doniesla pre seba poltopánočky s antilopovými vložkami. Boli ani z cukru. Oprobovali sme ich. Ja som jej ich sám obul. Čerta som myslel viac na nepremokavé topánčiská, keď som držal nôžku mojej drahej Olinky v rukách!

Ale sú veci, ktoré práve tak dobre viem kúpiť, ako hocikto iný. Hoci i ten najprebitejší keťas. Zápalky ešte dosť šikovne kupúvam.

Nuž ale keď zbohatnúť, tak zbohatnúť. Musím sa naučiť nakupovať. Aby som sa to podučil, šiel som k pánu Salamonovi Feigenblattovi, aby mi vyložil, čo za fígeľ je na to potrebný, aby človek po prvé, kúpil, čo chce a po druhé, aby to nepreplatil. Pán Salamon Feigenblatt je môj starý klient.

Pán Salamon Feigenblatt hovorí po slovensky s plemenitou korenitosťou, čo ma primälo k tomu, aby sme sa zhovárali radšej a to obidvaja tiež s plemenitou korenitosťou — ale po nemecky. Nechcem povedať, že ani ja neviem poriadne po nemecky. Ako by nie. Viem až veľmi dobre. Lenže mi je nudné hovoriť tak, ako tára každý filisterský[1] nemecký profesor. Mám rád nové zvraty, prekvapujúce novoty v skloňovaní a najmä ma teší, keď môžem s der, die, das vyvádzať z reči rôzne, nikým nepredvídané efekty. Tiež si dovolím — hnaný túžbou doby za novotami — tvoriť nové slová, nad ktorými by i Schleglovci i Gruennovci[2] čubrneli s roztvorenými ústami.

Pravdaže Salamon Feigenblatt, človek jednoduchý, spisovne nevzdelaný, vraví o mne, že hovorím preň privysokou nemčinou. Nuž uznám mu.

Pán Salamon Feigenblatt mi rozprával, ako treba nakupovať.

— Schauen Sie an, hier den klavír,[3] ako som to kúpil? Viete, že mám dcéru, die Aranka, tá predsa musí vedieť hrať na klavíri. Ein fein gebildetes Mädchen[4] musí vedieť hrať na klavíri, a čo by ju šľak trafil, ale musí vedieť. A prečo by nevedela hrať auch[5] die Aranka na klavíri? Musím kúpiť takú nápravu, na ktorej môže klimprovať celý deň. Budem sa jedovať, keď mi bude vždy vyklepkávať, no aber was dulden nicht die Eltern, von wegen die Kinder.[6]

Sedel som ani malý bócher[7] pred zázračným rabínom a hltavo počúval každé slovo toho mudrca.

— Najprv som si dal doniesť cenníky asi od desiatich firiem obchodujúcich s klavírmi. Z týchto som sa naučil, aké klavíry vôbec sú a čo stojí so e Wergl.[8] Potom som si vybral jednoho klavírštimra[9] — er ist mir etwas schuldig[10] — a šiel som s ním do troch-štyroch obchodov pozrieť klavíry. Der Mann klimproval, kukal hore-dolu, zdnuká-zvonká a povedal mi: toto môžete kúpiť. Poslal som ho domov a nekúpil som nič. Tretí deň som zavolal jednoho kaplmajstra[11] von die Militärmusik — er ist mir etwas schuldig — a šiel som zase prezerať s ním tie klavíry. Ten mi tiež povedal, ktorý je najlepší. Hat er aber andere gesagt.[12] Zase o tri dni som zavolal regenschori[13] z dómu — ten mi nie je nič dlžen, ale chce kúpiť odo mňa kúsok — záhrady, i povedal som mu, že mu ju lacno dám. (Was heiszt lacno?[14] So e Narr.[15]) I šiel so mnou pozerať tie klavíry. Klepal, pozeral a povedal na jeden, že je dobrý, čo aj kaplmajster povedal a povedal aj na taký, že je dobrý, čo povedal klavírštimmer. Tomu som predsa dal e Cigare. Lacnú, lacnú, riekol pán Feigenblatt, vyhovárajúc svoju márnotratnosť.

— Nuž, čo ste potom urobili, ktorý klavír ste kúpili? — pýtal som sa zvedavo.

— Ani jeden som nekúpil, čo budem kupovať klavír, ktorý je raz dobrý, raz zlý? Und ist teuer, aber wie teuer![16] Kto by to kúpil? Vzali by ste si dievča za ženu, na ktorú by spoľahlivý znalec povedal, že nie je dobrá, alebo že je aspoň nie celkom dobrá? Veď aj keď každý povie, že je číre zlato, ani vtedy nie je anjel. Hab ich mir gedenkt, Salamon, du wartest noch a bisserl.[17]

— Nuž a odkiaľ máte tento pekný klavír?

— Odkiaľ mám tento veľmi pekný a veľmi dobrý klavír? Und für dem Geld![18] Skrachovala die Geliebte von einem reichen Herrn,[19] od tej som ho kúpil. Pán tiež skrachoval, potrebovala peniaze. A za čo som ho kúpil? Für e Segen. Hovorím vám für e guten Segen.[20] Taká mašina by v obchode stála dvadsaťtisíc korún, tá dobrá pani mi ju predala za hotových dvetisíc korún.

Odišiel som poučený od pána Salamona Feigenblatta.

Potom som vyzeral niekoľko dní čo lepšie demimondky[21] a zaujímal sa bližšie o ich pomery.

Moja Olinka sa o tom dozvedela a… Dámy nemajú pre takéto veci skutočne žiadne porozumenie…

Že som ešte nezbohatol, tomu je, namojdušu, len Olinka na príčine!


[1] filisterský — úzkoprsý, obmedzený človek

[2] Schleglovci, Gruenovci — Jégé myslí pravdepodobne na kubínskych alebo oravských obchodníkov

[3] Schauen Sie an hier den klavír (nem.) — Pozrite sa tu na ten klavír.

[4] Ein fein gebildetes Mädchen (nem.) — jemné, vzdelané dievča

[5] auch (nem.) — tiež

[6] aber was dulden nicht die Eltern von wegen die Kinder (nem.) — čo všetko nepodstúpia rodičia kvôli deťom

[7] bócher — židovský bohoslovec

[8] so e Wergl (nem.) — taká haraburda

[9] klavírštimer (z nem.) — ladič klavírov

[10] er ist mir etwas schuldig (nem.) — je mi čosi dlžen

[11] kaplmajster von die Militärmusik (z nem.) — kapelník vojenskej hudby

[12] Hat er aber anderes gesagt (nem.)— ale on povedal niečo iné

[13] regenschori — organista, správca cirkevnej hudby

[14] Was heisst lacno? (nem.) — čo je to lacno?

[15] So e Narr (nem.) — Taký blázon.

[16] Und ist teuer, aber wie teuer! (nem.) — A je drahý, ale aký drahý!

[17] Hab ich mir gedenkt, Salamon, du warest noch a bisserl (nem.) — Tak som si pomyslel, Salamon, bol by si trochu ťuknutý.

[18] Und für das Geld (nem.) — A za tie peniaze

[19] die Geliebte von einem reichen Herrn (nem.) — milenka istého bohatého pána

[20] Für e Segen, für e guten Segen — Za požehnanie, za dobré požehnanie.

[21] demimondky (z fr.) — dámy polosveta




Ladislav Nádaši-Jégé

— významný prozaik generácie neskorého realizmu, redaktor, literárny teoretik, lekár, znalec jazykov Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.