ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Nad dedinkou Vozočanmi, ležiacou na brehu širokej rieky a chránenou s druhej strany strmým kopcom, ktorý pokrýval hustý borový les, vznášaly sa prvé večerné tiene. Statkár Imro Micsinay premieraval vážnym, pomalým krokom, poťahujúc a odfukujúc labužnícky z dlhej, striebrom okovanej tajtíčky. Pani statkárka hrabala sa práve v škatuliach porozkladaných po stole a stoličkách. Príjemný podvečerný mier prerušilo vše iba zagáganie husí na dvore alebo zabečanie oviec v stajni.

Domáci pán sa ponoril do mäkkého fotelu.

— Vieš, mama, mne sa to už počína nezdať.

— Čo?

— Nuž, s tým Šimonom. Ustavične iba lumpuje a túla, poneviera sa po vidieku. Ja byť na Vidovičovom mieste, to by som mu dcéru nebol dal.

— Čo sú to za reči?! Čo by mu ju nedal?! Podívajme sa na mravokárcu. Vari pre trochu tej lumpačky? Ktorý mladý človek že sa bez toho obíde? A že sa túla? Nuž, a či negšeftuje?!

— Veď gšeftovať, gšeftuje, až hrúza. Ale jako to všetko vypáli?! Mne sa práve tie jeho gšefty nepozdávajú. Trochu to smrdí, moja drahá. Ustavične niečo parceluje a nedajbože to rozparcelovať. Kupuje a predáva hory v tretej stolici, a nikto zo Strahova ich nevidel. Každý tretí človek z našej spoločnosti mu žiruje zmenku alebo mu je spoločníkom v tých gšeftoch. A milý Šimon organizuje nás tuná pol stolice proti tým Čechom, ukrývajú sa zbrane, konajú sa tajne porady, a rozdelujú sa úlohy. A človek nevie, s čím to ten chlap vlastne myslí naozaj? S tými gšefty a či s tou organizáciou a povstaním? Na môj dušu, dakedy sa mi tak vidí, že ani s jedným ani s druhým. Len aby nás ten rapeľ do dákej šajtľavy nezatiahol!

— Už si zase maľuj strašidlá na stenu! Ty to vieš. A predsa vieš dobre, že Šimon tými gšeftami zakrýva, o čom sa nesmie verejne vedieť. A tá organizácia? Keď ťa mrzí, vystúp a povedz ostatným pravdu, že sa bojíš.

— Ja sa nebojím. Ale vystúpiť bolo by, na môj pravdu, najrozumnejšie.

— A potom na teba ani pes nepľuvne. — A čo máš vlastne proti tomu Šimonovi? Závidíš Vidovičovcom takého zaťa? Ela je poriadne dievča, tá si ho zaslúži.

— Ja zavidieť?! Mal by som i koho. Skôr sa o nich bojím.

— Boj sa radšej o seba. Tí si dajú rady aj bez teba. Aby si mi s tým nezačínal tak na svatbe. To by som sa radšej prepadla. — — Ach, predsa len má ten Šimon pravdu, so starými medveďmi sa nič nevykoná. Tých je najlepšie nechať v ich brlohoch.

— Podívajmeže sa, jako sa ho zastává. Všetko jej je svätým písmom, čo ten človek povie. No, leč počkaj, aby si sa v ňom nesklamala. Všetci ste sa s ním slízali a neviete, s kým. Nie, že by mal čo proti nemu. Pre mňa nech je trebárs generálom alebo ministrom a najväčším boháčom v krajine. Ale podľa môjho rozumu by si milionár predsa len nepotreboval na pártisícové zmenky požičiavať. Mne je ten chlap od počiatku podozrivý a basta! Mne to nikto nevyhovorí.