Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Monika Kralovičová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 51 | čitateľov |
Ty si ešte živá, drahá mati? Ja som tiež a pozdravujem ťa! Nech tie mrky izbu tvojej chaty nevýslovným svetlom osvieťa. Že ty, tajac strach — tak vravia zvesti — v smútku za mnou padáš na duchu, vyzeráš ma často na rozcestí v staromódnom vetchom kožuchu. Marí sa ti za večernej rosy vše len jedna hrôza z mnohých hrôz — ako by mi v krčme v pračke ktosi do pŕs vsadil veľký finský nôž. Ale kdeby! Rozjasni si zraky, nesmysel ten rozfúkni jak dym. Nie som azda ešte ožran taký, aby umrel, kým ťa nevidím. Ešte vždy je nežnosť v duši mojej, zavše na to myslím so vzdychom, aby som sa zasa vrátil skorej v ten náš drahý, nízky, rodný dom. Aj sa vrátim, vrátim okamžite, len čo zkvitne sad náš kvetami. Len ma potom nebuď na úsvite, ako pred ôsmimi rokami. Nebuď, čo viac srdce nepocíti, nerozvlň to, čoho bolo dosť — skúsil som ja v svojom živobytí včasnú stratu, včasnú ustatosť. Nepripomínaj mi pomodlenie, k starému sa nenavrátim, nie. Ty si moja pomoc, potešenie, svetlo nevýslovné, jediné. Zabudni strach, nesmúť, nebolesti, nepadaj tak pre mňa na duchu, nevychádzaj na tie naše cesty v staromódnom, vetchom kožuchu.
— básnik, prozaik, prekladateľ, predstaviteľ neskorého realizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam