Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Monika Kralovičová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 51 | čitateľov |
Dáždik svojou mokrou metlou čistí vrbiny trus, kde sa žltne lán. Pľuj len, vietor, povädnuté listy, ja som taký jak ty — chuligán. Rád mám, keď sťa s ťažkou chôdzou voly, jalovičiek rákoš strakavý, zachrípnutým listím mažú stvoly na červeno-modré húšťavy. Hej, ty moje stádo, stádo sivé! Kto ťa väčšmi rád mal vo spevoch? Zalizujú mrky, vidno mi je, zalizujú stopy ľudských nôh. Rusko moje, drevené ty Rusko! Sám som pevec tvoj a proféta, mojich veršov rozžialenú úzkosť prikrmovala mi rezeda. Postrež polnoc, lunu do krčaha mlieko čerpať z briezok uvidíš! Rozpätými ramenami siaha po tebe, jak dusiť by chcel, kríž. Brodí mračno po návrší stínom, kmína zloby prúd sa vlieva v sad, a ja sám som zbojníkom a kmínom, sám som krvou stepný koňokrad. Ach, kto vídal, ako v noci letí z kríkov hložia vykypený čad? Mal by cez noc na belasej stepi kdesi s okovaným drúkom stáť. Uvädol mi krík už na temeni, vssalo sa v mňa jarmo piesenky, na katorgu citov odsúdený, vrtím žarnov veršov naveky. Neboj sa, ty vietor bez rozumu, pľuj len lístím, kde sa žltne lán, nevypadne „poet“ z tvojho šumu, som i v piesňach jak ty — chuligán.
— básnik, prozaik, prekladateľ, predstaviteľ neskorého realizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam