Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Monika Kralovičová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 51 | čitateľov |
Poď drahá, sadni ku mne sem, pozrime v oči si i líca. Poď, krotkým zrakom počuť chcem, jak šumí citov metelica. To čisté zlato jesene, ľan vlasov, čo sa v čelo šmýka — tak javí sa, jak spasenie nepokojného nezbedníka. Svoj kraj som musel zanechať, kde kvitnú luhy usmievavé, a prežiť som chcel vlastný pád vo veľkomestskej horkej sláve. Ja chcel som v mestskom pokriku zabudnúť sad a mladé letá, kde na žabaciu muziku pestoval som sa na poeta. Tam jeseň cítia tiež sťa my… Klen, lipy k oknám izby prišly, a konáriky labkami chcú tých najsť, ktorých majú v mysli. Ich dávno nieto v svete tom. A mesiac prostých po farnostiach skvie na krížoch sa s oznamom, že prídeme k nim ako hostia. Že i my v háje zajdeme po nepokojoch, keď sa skryjú. Tie všetky cesty zvlnené len radosť lejú tým, čo žijú. Poď, drahá, sadni ku mne sem, pozrime v oči si i líca. Pod krotkým zrakom počuť chcem, jak šumí citov metelica. (1923)
— básnik, prozaik, prekladateľ, predstaviteľ neskorého realizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam