Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Monika Kralovičová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 51 | čitateľov |
Ty takú pieseň zaspievaj mi, čo spievala nám stará mať, za stratenými nádejami nežialiac. Budem pomáhať. Veď viem to, rozumiem sa tomu, a srdce preto rozvlň, stras — jak z rodného by počul domu, že zachvieva sa nežný hlas. Nuž spievaj mi, ja s piesňou takou, jak zaspievala si ty mne, len troška privrem víčka zrakov a vidím črty milené. Nuž spievaj, potecha to sladká — čo nie len mne je po chuti. I jesenného sadu vrátka i jarabín list padnutý. Nuž spievaj, pokým pieseň hudie, ma zármutok tak netlačí. Tak príjemne a ľahko bude mať spomnieť a žiaľ slepačí. Postavu briezky v časy hmlisté a za rosy rád navždy mám i kadere jej pozlátisté i vlnený jej sarafán. A preto veselším som zasa pri pesničke a pri víne, ty na tú briezku podobáš sa, čo hľadí v okno rodinné. (1925)
— básnik, prozaik, prekladateľ, predstaviteľ neskorého realizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam