Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Monika Kralovičová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 51 | čitateľov |
To nie darmo dulo vetrom, búrka šla a dážď nás myl, ktosi tajný tichým svetlom oči moje napojil. Z láskavosti jarnej čejsi v hmlách mi prišlo oželieť cudzí, ale najpeknejší, záhadočný ešte svet. Neľaká ma nemá mliečnosť, neľaká ma hviezdny strach. Milý mi je svet i večnosť, ako rodičovský prah. Blaženosť i sviatosť v nich je, svetla jas z nich vyviera. Rudým makom západ bije po modrom skle jazera. Do obilnej do zelene chce sa mi riecť nakrátko: Líže nebo otelené svoje rudé teliatko. Nehrodiť, nešliapať v húštiach červených lobody — za stopou, kdes’ chodila. So snopom vlasov tvojich ovsených naveky si sa mi odsnila. V koži si rudú šťavu jahôd mala, bolas’ tak krásna, plná nieh, na západ ružový sas’ podobala, lúčistá, biela ako sneh. Zrná sa z tvojich očí posypaly a jasné meno stajalo sťa zvuk, no v dokrčenom šále pozostaly vône medu od nevinných rúk. V tichý čas, keď na streche si zore jak mačiatko myjú ňufáčik, teba čujem v krotkom rozhovore, ty si spev vôd, ty si vetra vzlyk. Hoci mi niekdy svetlé mrky svedčia, žes’ len mysľou, piesňou bolas’ ty, ten, kto smyslel hybký stan tvoj, plecia, priložil rty k jasnej tajnosti. Nebrodiť, nešliapať v húštiach červených lobody — za stopou, kdes’ chodila. So snopom tvojich vlasov ovsených naveky si sa mi už odsnila. (1915)
— básnik, prozaik, prekladateľ, predstaviteľ neskorého realizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam