Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Monika Kralovičová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 51 | čitateľov |
Prostopašná sláva ty mojich mladých rokov, sám som si ťa otrávil otravou ja horkou. Neviem, či smrť blízko je a či ďaleko je — boly modré — vybledly dávno oči moje. Kde je radosť? Akosi smutno mi a stydno. Azda v krčme? Na poli? Keby bolo vidno! Ruky natiahnem, a — ľa! Makám, marí sa mi: Kone, kone, kone, sneh, prechádzame hájmi. „Hej, ty jamščik, nes ma, nes, nie si slabý ešte! Keď i dušu vytrasieš po takejto ceste.“ A jamščik mi hovorí: „Po fujaku? To nie! Aby sa mi na ceste zapotily kone?!“ „Jamščik, vidím, chabec si.“ Bič mu z ruky berem, celou silou po konských chrbátoch ja perem. Tnem, a kone víchricou letia snežiskami, zrazu v závej vrývam sa z prevrátených saní. Vstávam. Vidím. Ký to čert? Kone uletely. Obviazaný v špitáli ležím na posteli. Miesto letu na saniach cez ten snežný pokrov do peľasti postele bijem handrou mokrou. Čas si fúzy vykrútil v hodinách do výšky. Skláňajú sa nado mnou ospanlivé mníšky. Skláňajú sa, zachripia: „Ech, ty zlatohlavý, otrávil si sa ty sám, hynieš od otravy. Či tvoj koniec blízko je a či ďaleko je — vymágal si po krčmách modré oči svoje.“ (1925)
— básnik, prozaik, prekladateľ, predstaviteľ neskorého realizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam