ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Napísať by mal ešte o voľačom. Čo premyslieť? Čo ešte napísať? Tu predo mnou je na stolíku mračnom lístoček, ktorý poslala mi mať. Tak píše mi: Kebys’ tak chuti mal… Holúbok, príď k nám na najbližší sviatok, kúp otcu nohavice a mne šál — u nás je v dome veľký nedostatok. Že poetom si, to ma strašne bolí, že ti je márna sláva súdruhom. Kebys’ bol radšej od chlapčenstva v poli sa lopotil a chodil za pluhom. Zostarela som, hnáty ma už bolia, no, kebys’ doma býval od mala, tu v gazdovstve by aspoň snacha bola a v náručí by vnučka hojdala Roztratils’ deti v svete dozaista, druhému nechals’ ženu v nešťastí a bez rodiny, druhov, útočišťa sa strmhlav hodil v krčiem priepasti. Čo je to s tebou, syn môj roztomilý? Bol si tak krotký, spokojný môj syn. Ved všeobecne ľudia hovorili: Šťastlivec Alexander Jesenin! Nie, nesplnil si naše nádeje. Nám na duši je tým smutnejšie, horšie, že presvedčenie otca mýlne je, že za verše si brával veľké groše. Hoc koľko si bral, neposlal si sem. To preto reči horkosť v sebe majú, dľa tvojej skúsenosti, viem: za verše groše nedávajú. Že poetom si, to ma strašne bolí, že márna sláva ti je súdruhom. Kebys’ bol radšej od chlapčenstva v poli sa lopotil a chodil za pluhom. A takto samý žiaľ, náš život ako v tme, nemáme koňa, kebys’ ty bol doma, by mali sme. Pri tvojom rozume — si predsedom volispolkoma. Hnedí smelší život by bol za údel, bys’ nebol umdlený, a tvoja žena by musela si sadnúť pod kúdeľ, tak tešil bys’ nás staré na kolená. — — — — — — — — List dokrčil som, vo mne hrôzy žas. Či východu niet zo životnej biedy? Čo myslím — všetko to ja vyrozprávam raz v písomnej svojej odpovedi.