Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Monika Kralovičová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 51 | čitateľov |
Je jedna pekná pieseň — ten klokot u slávička, akoby panychida za mojou za hlavičkou. Tak kvitla ona bujná, tak rástla — zhobľovaná, a teraz ako mŕtva sa na prsia mi skláňa. Myšlienky, myšlienočky! Mňa bolia sluchy, temä. Dni mladosti vy moje, tak ľahko premárnené! Jak stalo sa — sa stalo, lež chápať nie som v moci. Podušku svoju tvrdú ja tisnem k srdcu v noci. Ty zvonná pieseň, lej sa, lej trilku svoju clivú, Tak sa mi vidí potme, že objímam si milú. Za oknom harmonika a blyští luna svetlá, len to viem: nieto milej, čo by sa so mnou stretla. Ech, láska — kalinôčka, krv — žiara malinová, jak gitara je stará a ako pieseň nová. Ten istý úsmev, radosť, tie isté žiale, biedy, čo zaspievajú vnuci, to spievali i dedi. Tak pite, kým ste mladí, nech bijú v život krídla — i tak i tak jak hložia ker odkvitne vám milá. Ja odkvitol som. Prečo? Že pil som, že ma ctili? Jak mladý som sa páčil, a dnes ma opustili. Preto je krásna pieseň tá pieseň u slávička, akoby panychída za mojou za hlavičkou. Jak rozpustilá — kvitla a bola — zhobľovaná, a teraz ako mŕtva sa na prsia mi skláňa. (1925)
— básnik, prozaik, prekladateľ, predstaviteľ neskorého realizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam