Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Monika Kralovičová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 51 | čitateľov |
Keď na teba mám pohľadieť, mňa duša bolí, oči žialia. Veď vidno, vŕbová len meď v septembri nám dvom pozostala. Rozniesly cudzie hovory to teplo tvoje, triašku tela. To z duše dáždik mrholí, čo málilinko omŕtvela. Nuž čože! Nebojím sa ho. Odkrýva sa mi radosť iná. Veď nezostalo ničoho, len žlté tlenie, mlhovina. Pre tichý život s úsmevom som nezachránil ani seba. K tým málo ciest, čo prešiel som, omylov mnoho bolo treba! Je smiešny život, smiešny pád. Tak bolo, bude v budúcnosti. Jak hrobitov je vsiaty sad v briez tichých vyhlodané kosti. Tak odkvitneme tiež i my, jak kosti sada odtlejeme… Keď kvetov nieto za zimy, netreba ani smútiť pre ne. (1923)
— básnik, prozaik, prekladateľ, predstaviteľ neskorého realizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam