Zlatý fond > Diela > Dr. Karol Kuzmány. Život a dielo


E-mail (povinné):

Pavol Bujnák:
Dr. Karol Kuzmány. Život a dielo

Dielo digitalizoval(i) Beáta Dubovská, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Viera Studeničová, Katarína Bendíková, Peter Krško, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Alena Kopányiová, Tomáš Vlček, Silvia Harcsová, Dorota Feketeová, Vladimír Fedák, Jana Leščáková, Lenka Konečná, Zuzana Babjaková, Nina Dvorská, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Eva Lužáková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 80 čitateľov

XI. Rodinné veci

Dietky. — Nemčina v dome. — Otec dáva učiť dietky rečiam. — Mravná a telesná výchova. — Vychádzky. — Priateľské návštevy u S. Chalupku. — Kuzmányho pracovňa. — Hrá na klavír. — Kasíno a tarok. — Smrť matky Karlovej.

Pozrime na krátko do domácnosti Kuzmányho, do toho intímneho hniezda, kam uťahoval sa s bojišťa, kde hľadal a nachodil úľavu po duševných trudeniach, po denných prácach.

Bol šťastným manželom vernej, domácnosti oddanej, o svoj krúžok starostlivej ženy. A bol i blaženým otcom šiestich dietok. Už sme spomenuli narodenie prvého syna Karla Ladislava. R. 1835, dňa 3. júla o 3/4 3. ráno, narodí sa druhý syn, ktorý pri krste 5. júla v prítomnosti Štefana Huszágha, Jána Eiserta, Zuzany Kellnerovej, a — miesto neprítomnej Zuzany Kuzmányovej, — v prítomnosti Zuzany Artsuthovej, matky to Karlovej švagrinej, obdrží meno Pavel Michal. O dva roky pozdejšie, dňa 1. marca 1837, narodí sa mu tretí syn, tiež o 3/4 3. ráno, a obdrží meno Peter Ján. Krstní rodičia sú tí istí, len neprítomnú Zuzanu Kuzmánych zastupuje teraz Karolína Pazárová, švagriná sestry Karlovej. — Potom 5. júla 1839, popoludní o 3/4 4. pribudne dcérečka, ktorá obdrží meno Ľudmila Augusta. Dňa 10. novembra 1844, večer o 3/4 10., narodí sa mu druhá dcérka a obdrží meno Hermína Zuzana Karolína. Potom ešte vo Viedni sa mu narodí tretia dcérka.

Starosť o domácu výchovu dietok znášala svedomite manželka. Ale, i keď by veľká zaujatosť a mnohé práce manželove svedčily o tom, že nestihol sa starať o deti, dozerať na ne, jednako musíme zaznamenať, že celým srdcom lnul k dietkam a iste najväčším potešením mu bolo, keď v práci unavený, môhol sa pobaviť s nimi, okriať v ich bezstarostnom krúžku. Ako si miloval dietky, ako mu boly všetkou radosťou, potechou i nádejou, poznávame z viac podrobností. Rodinné dáta zapisoval do Biblie, ktorú dostal darom od sestry Juliany Glossovej pri vysvätení za kňaza. Pri narodení každého dieťaťa poznačil do Biblie niekoľko zbožných slov. Prvý syn má poznamenané: „Gott der Herr möge ihn erhalten zu Seinem Preis und Ehre“. Druhý syn má poznamenané: „P. B. W. K. S. S.“. Tretí syn: „B. Z. K. S. A. W. L. S.“ Prvá dcéra má zapísané: „B. U. C. S. S. K. S. N. Kp.“, druhá: „Gott der Herr möge sie erhalten zu Seinem Preis und Ehre, uns Eltern zu späterer Freude“ tretia: „Gott… und erhalte sie zur Ehre Seines Namens“.

Čo by tieto kabalistické znaky maly znamenať, nevieme, len šípiť môžeme, že asi podobné tomu, čo je pri ostatných vypísané. Tieto najintímnejšie dáta zapisované sú nemeckou rečou. A keď si všimneme, že i manželka Kuzmányho bola rodená Kellnerová, Bystričianka, z rodu nemeckého: tedy blízka je pravdepodobnosť, že reč v domácnosti bola po väčšine nemecká, a i prvá materinská reč dietok mohla byť nemecká. Tak bolo i u Kollára, a jeho dcéra, majúc nemeckú za materinskú reč, sa vo Viedni cele odcudzila národu slovenskému. O Kuzmányho dietkach nemôžeme toto povedať. Ostaly verné národu. A v tom poznávame veľký vplyv otcov na výchovu dietok.

Kuzmány ako otec a vychovávateľ dietok mal na zreteli predovšetkým ducha, ktorého chcel získať a zabezpečiť pre národ, čo sa mu i podarilo. Reč pri výchove dietok bola mu len prostriedkom ku vzdelanosti. Nech čerpá dieťa vzdelanosť ducha z akýchkoľvek prameňov, z kníh akejkoľvek reči. Preto dbá o to, aby si dietky jeho osvojily reči, prostriedky to, vedúce ku žriedlam svetovej vzdelanosti.

Od matky naučily sa po nemecky, od otca a v prvých školách po slovensky, potom po latinsky a čoskoro začaly sa učiť i francúzskemu jazyku. A aby sa hrave naučily i po maďarsky, príjme otec do domu maďarského chlapca Matúša Kissa zo Šajavského-Gemera, lebo, ako píše syn Pavel Kuzmány, rozpomínajúc sa pozdejšie na detinskú dobu, „vtedy v Banskej-Bystrici nebola ľahká vec“ priučiť sa maďarčine,[221] a poznamenáva, on a Karol, dvaja starší synovia, vedeli sa v tom čase dorozumieť s Matúšom ešte len „slovensko-nemecko-francúzskou miešaninou“.

Pri mravnej výchove dietok bol otec veľmi prísny, tak že nezbední chlapci museli sa skrývať za sukňu matkinu pred palicou hnevu otcovho. Matka im nejednu vec prehliadla, dovolila za chrbtom otcovým. Syn Pavel opisuje v „Rozpomienkach a kresbách“, že čítajúc vo francúzskych úlohách o stroskotaní fregaty „Meduzy“, zatúžili i oni, chlapci, po takej fregate, a azda nasilu chceli prežiť i jej stroskotanie. Keď raz rodičia objednali nové koryto ku zabíjačkám, — lebo pred sviatkami pravidelne zabíjavali viac bravov, — chlapci vypýtali si tajne od matky koryto staré. Starší syn, Karol, už v tom čase „si nič iného nežiadal, ako stať sa námorníkom“. Koryto malo byť tedy prerobené na fregatu, a k tomu im pomôhol čižmársky majster a domovník v rodičovskom dome, ktorý farským chlapcom všetko ochotne spravil z vďačnosti, že za ženu mal bývalú ich kuchárku, Zuzku. A podarilo sa im prežiť po desať-dvanácťnásobnom plovaní i stroskotanie fregaty „Meduzy“. Keď sa otec dozvedel o zahynutí starého koryta, synčekov neminul „poriadny trest“.

Ale i keď býval prísnym pri priestupkoch, jednako dovolil im dosť svobodného pohybu, a chlapci behávali celé dni. Vôbec mal veľký ohľad na telo a na jeho vývin. Sám mal šermujúce nástroje, ktoré si bol doniesol ešte z Jeny, a jako syn jeho poznamenáva, keď prišiel hosť, znajúci šermovať, pobavil sa vďačne. Pravdepodobne i synov priučil tomuto telesnému umeniu. Rád mal športy rozličného druhu a tak vychovával i synov. Chodieval často na pstruhy, vyjdúc do okolitých dedín, pri čom otec Kuzmány navštívil priateľov-farárov a pobavil sa s nimi, dokiaľ chlapci nachytali rýb alebo rakov. Dvom starším synom, keď boli 11- a 10-roční, kúpil flinty a učil ich strieľať; a keď o otcovi aj nemáme poznamenané, že by bol chodieval poľovať, tým častejšie to robili synovia, a to so zdarom. Chodili na sluky a neskôr i na medveďov.

V svobodné dni, cez prázdniny, robievali vychádzky na všetky strany; zprvu len po Zvolenskej stolici, potom i ďalej. Každý mal svoju kapsu, v nej najpotrebnejšie veci na viac dní. Časom navykli tomu tak, že mohli chodiť denne 8 — 10 hodín. Kuzmány, otec, pri takýchto vychádzkach, ak mal dakde v ceste príbuzného, navštívil ho, a chlapcov poslal na vrchy. Tak častejšie navštívil matku, vdovu, vekom už veľmi zostarlú v Brezne, Samka Tomášika v Chyžnom, Jána Chalupku v Brezne, Sama Chalupku na Lehote, Pepicha v Ľubietovej. Menovite Sama Chalupku navštevoval často; chlapci šli pstruhy chytať, a Kuzmány s Chalupkom ostali doma, vo včelíne, a besedovali o novších básňach Chalupkových, a menovite o starožitnostiach, milom to predmete Chalupkovom, o ktorý však nemálo zaujímal sa i Kuzmány. Vše zasa vyšli i títo vážni mužovia za synmi ku potoku, alebo do hory, a Chalupka varil svoj povestný guľáš, alebo zbojnícku pečienku. Priateľstvo s Chalupkom bolo veľmi srdečné; na to poukazuje i opis jedného ich stretnutia sa, že si padli okolo krku. Kuzmány brával synov i na svoje vážnejšie cesty. Keď r. 1841 cestoval vozmo do Mikuláša, vo veci Zpěvníka, vzal ich sebou, cez Šturec, Ružomberok, aby zkúsili sveta, videli kraje Slovenska.

Medzi otcom a medzi dietkami, ako zo všetkého môžeme súdiť, bol najsrdečnejší, najúprimnejší pomer. Otec vedel sa prispôsobiť veku svojich dietok, vedel sa vžiť do ich myšlienkového sveta a na spôsob zábavky učil ich vážnym veciam. Raz im kúpil globus, zemeguľu, a chlapci behali s ňou, ukazovali ju kamarátom a učili sa poznávať štyri strany sveta. Mal vzácnu sbierku paläontologickú a minerálnu; a synov pobádal tiež k podobným sbierkam. Tak mali sbierky rastlín, minerálov, petrefaktov, chrobákov, prašín, vtačích vajec. Dochovávali hodvábnych motýľov. Takto i doma boli zábavne poučovaní.

Otec Kuzmány mal doma mimo práce tiež dosť vážnej zábavy. Podajme obraz jeho pracovne-kancelárie, v ktorej tak rád sedával. Stála tam veliká knižnica, na nej v ľavo vypchatý bocian, ktorému chlapci časom poprestreľovali hrdlo tak, že ho bolo treba sošívať; v pravo na skrini stála veľká ušatá sova vypchatá, v prostriedku gypsové poprsie Homera v životnej veľkosti. Na stenách visely veliké obrazy, predstavujúce scény z Homerových eposov. A medzi obrazmi visely na stene šermírske príslušnosti.

0 výchove synov poznamenajme ešte, že v tejto pracovni otcovej, v ktorej sa synovia riadne sdržiavali, učievali, každý deň zjavila sa na vysokých dverách kriedou napísaná nejaká poučná axioma, ako na pr.: „Starého človeka maj v úctivosti“ alebo „Neboj sa ničoho, okrem hriechu“; keď sa už učili po latinsky a po francúzsky, zjavovaly sa nápisy v latinskom a francúzskom jazyku.

Kuzmány bol i hudobníkom. Na klavíri rád si zahral a odoháňal tak neraz trudné myšlienky a starosti. Sám píše o tom v dopise v Květoch. Istý Melna, povolaný za knihovníka ku svobodnému pánovi Kol. Prónayovi na Aču, prináša Kuzmánymu pozdravy Pražanov. „Mnoho mi vypravoval o tamější učenosti i choulistivosti. Bratří! bez samostatné, zjevné, hrdé — ne pyšné — národnosti není blaha pro národ. — Pravil mi p. Melna, že se tam na mne hněvají — já sem právě seděl u klavíru, a mimovolně zaběhly mi prsty v nápěv naši zpěvanky, vlastně liptováčky čili tedy slovenského krakoviáka: „Zedzte ma, vlci, zedzte — keď ma můj milý nechce!“ a bylo mi do pláče; než druhá polovice téže sloky: „Utři si, vlčku, zuby — už ma můj milý lúbí!“ mne opět rozveselila. A takž „drum keene Feendschaft!““[222] A ako mnoho dá na hudbu a na hudobné vzdelanie, poznávame z listu, písaného neznámemu priateľovi do Prahy, v ktorom sa zmieňuje o troch mladých mužoch a pri každom vyzdvihuje vzdelanie hudobné: „Na této cestě mé sejdu se nepochybně s 3 kandidáty, našinci, výborně učenými a k vychovávání buďsi i dospelejšího mladíka velice schopnými. Jeden jest Hudec, ode mne ordinovaný, v klasických vedách, v historii, zeměpisu — mimo bohosloví — velice zběhlý, k tomu velice vycvičený hudebník na klavíře, huslích, violončele a již u nás i co skladatel proslulý; vydalť nedávno 2 quadrilly z našich národních písní — utešeně složené; mimo česky a slovensky (německy, maďarsky) zná něco, aspoň rád čítá i srbsky, rusky a polsky. Druhý jest Kordoš, neordinovaný, ale studia již dokončivší na universitách nemeckých a na zdejší vídeňské — po dokonaném bohosloví. Zanímá se více studiami přírodními; jest výborný botanik, geolog, silozpytec, Slovan odhodlaný, mimo českosl. rád aspoň číta rusky. Tretí jest Mičátek (Kordoš také hraje zběhle na klavíru). Mičátek zanímal se mimo bohosl. nejvíce filosofií a všeobecnými vědami, tuším také hraje na klavíru. Hudec byl předtým mojim sekretárem, jest teď pomocníkem Hodžovým v Sv. Mikuláši. Má povolaní do Peště k Slov. cirkvi za administrátora: pochybuji však, aby to přijal — —“.[223] Ako mu mnoho záleží na hudbe! Len mimochodom spomíname, že Hudec prijal povolanie do Pešte, a ďalej sa ešte stretneme s ním.

Mal i včelín. Chlapci najmä obrázky radi obzerávali po včelínoch, otcovom a súsedných, okolitých farárov. Kuzmány iste neraz si odpočinul v ňom na duchu.

Večierkami chodieval do kasína, kde mal riadnu spoločnosť tarokovú. Spoločenský život v tom čase bol iný, než je dnes; prejavoval viac úprimností, priateľstva, menej podozrievania a zášti. Ale keď povážime, ako brojil Kuzmány proti kasínam, je nám divné, že i sám vyhľadával kasíno. Bolo to iste v prvších časoch, keď ešte nebola vťahovaná do nich politika, a neznal ducha, ktorý v nich pozdejšie začal panovať. Nebol proti spolkárstvu vôbec, len proti duchu, kasínami vypestovanému. Ešte z počiatku, dokiaľ pomery spoločenské neboly tak rozhryzené, rád mal spoločnosť a udržiaval priateľstvo i s prednejšími kruhmi Banskej-Bystrice, a svojím humorom, svojimi vtipami získal si náklonnosť a priateľstvo mnohých. A takto udržiavať priateľstvo mal možnosť i spôsob. Počítaný bol medzi zámožnejšie rodiny. Mali dom v Banskej-Bystrici, dom významný, palác ešte z Rákociovských čias, ktorý mal im pripadnúť dedictvom po starých rodičoch manželkiných, dom takzvaný Sentiváňovský, ktorý, keď r. 1845 a 1846 bol veľký požiar v Banskej-Bystrici a zhorela celá štvrť mesta, zhorel tiež a musel byť opravený.

V Banskej-Bystrici hrávala v tých rokoch i divadeľná spoločnosť po nemecky. Mesto vzalo do ochrany divadlo ako kultúrny prostriedok, dalo mu miestnosť na mestskom dome. Divadlo bolo veľmi primitívné, skoro ako za časov Shakespearových. Scenéria v celom kuse tá istá, jeden herec hral viac úloh. — Kuzmány nechodieval do tohoto divadla, muselo mu byť odporné. Kusy, ktoré predstavovali, znal, a na cestách svojich videl ich iste lepšie predstavené. Ale keď vyprával manželku s deťmi do divadla, rozpovedal im vopred rozprávku predstavovaného kusu, aby lepšie porozumely. Ináč i matka s deťmi len tu i tu navštívily divadlo, najviac k vôli príbuzným hosťom, zavítavším v taký čas k nim. Otec odišiel vtedy do kasína na partiu taroku.[224]

Prostred takého živobytia stihla ho žalostná rodinná udalosť. Matka, ktorú cez leto častejšie navštevúval so synmi, umrela v Brezne dňa 11. augusta r. 1847. Bola už starká, v 81. roku života; po dlhom vdovstve, vidiac syna šťastného, mohla pokojne usnúť.



[221] Pavel Kuzmány, Rozpomienky a kresby, T. Sv. Martin 1930, str. 28. a 30.

[222] Dopis ze Slovenska. Květy, 1837, č. 36.

[223] List Kuzmányho neznámemu do Prahy, Viedeň, 20, VIII. 1862. N. Mus. v Pr.

[224] Kuzmány, Pavel, Rozpomienky a kresby.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.