ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V Prahe dňa 25. mája 1895

Už zas ožil veľký zelený priestor za Prahou v Královskej obore, kde pred štyrmi roky na niekoľko mesiacov bola sa rozprestrela Jubilejná výstavka česká: ožil výstavkou novou, Českoslovanskou výstavou národopisnou. Tamtá ukázala národ výrobný, priemyselný, kupecký, gazdovský, technický; táto ukazuje národ stavajúci, obliekajúci sa, spievajúci, ukazuje ho v deň robotný i vo sviatok, na poli i pri kozube, s ihlou i s knihou v ruke, pri svadbe i pohrebe, v kostole i v škole, pri práci i pri oddychu. Tamtá ukázala všetky vrstvy národa, pretekajúce sa s cudzinou najmä v sile a životaschopnosti priemyselnej v najširšom zmysle slova, teda jeho vzdelanosť, pokročilosť; táto ukazuje jadro národa v jeho sile ľudovej osobnosti v najhlbšom zmysle slova, teda jeho pôvodnosť, typickosť, zachovalosť. Tamtá bola hlučnejšia a širšia; táto je tichšia a hlbšia.

Duša sa šíri človeku, keď vidí tu narozkladané a nastavané bohatstvo originálnosti a svojskosti československej, po toľkých storočiach cudzích vplyvov, po toľkých stratách zo stránky pozitívnej a negatívnej predsa ešte také veľké a také rozmanité! Vidíš chalupy a dvory české, moravské, sliezske i slovenské v starom štýle, dochovávanom od mnohých generácií, verne po posledný klinec: a zas odchodný ráz domca z Čiech južných alebo severných, z moravského Valašska alebo Hanej, zo slovenskej Oravy alebo Kopanice. Vidíš celé vnútorné zariadenie izby domažlickej, plzenskej, podkrkonošskej a iných. Vidíš na figúrach v životnej veľkosti, vytvorených s prekvapujúcou vernosťou v postave, výraze tvári, pohyboch, pleti, šate, ako kde pýtajú dievku, volia richtára, ako slávia tú a tú národnú slávnosť, ako predvádzajú hromadnú národnú hru atď. Vidíš stá a stá výšiviek, jedna krajšia od druhej, všelijakých pletív, prác rezbárskych, stolárskych, stavebných, maľoviek na drevo, stenu i hlinu, a iných odborov umenia ľudového, dedených od storočí. Vidíš, čo tam a tam ľud najviac a najradšej čítal a číta, z akých knižiek sa modlieval a modlí, čo spieval a spieva, ako sa obliekal a posiaľ oblieka, čím sa liečil a ešte vždy lieči.

A k tomu rýdzemu živlu prostonárodnému nájdeš pridané i najbližšie obory iné. Vidíš celé zariadenie izieb vynikajúcich spisovateľov domácich, ako v nich pracovali, a z úzkych pomerov vychodiac, v širokom svete sa preslávili; knihy, rukopisy, obrazy a iné predmety dopĺňajú pochop zo všetkých strán. Ako literatúra, zvlášť ľudová a tá časť vedeckej, ktorá ňou sa zaoberá, rozvíjala sa najmä od sto rokov, nájdeš znázornené v origináloch postupným poriadkom všetkej tej masy. A kde nebolo možno ukázať vec samú, tam ju naznačuje mapa, štatistika, grafický prehľad, plastika, farba alebo fotografia.

A keď oko, ustaté od dlhého hľadenia na tie tisícoraké podrobnosti, sa kalí, vojdeš do starého hradu, rozhľadíš sa z niektorej výšiny na celý ten menistý obraz, alebo nazrieš do skupiny starých domov zo šestnásteho storočia, naozajstnej to „Starej Prahy“, a vmyslíš sa na chvíľu do originálneho života zapadlej minulosti mestskej, vzkriesenej tu s prekvapujúcou vernosťou. A keď i toho si sa napozeral do vôle, počúvneš si ľudovú hudbu českú, moravskú alebo slovenskú, „hrubú“ dedinskú muziku „plechovú“, alebo starého gajdoša, alebo valašských huslistov s klarinetom a primitívnym cimbalom, alebo liptovského Cigáňa; veľké orchestre a koncerty, ustavične sa odmieňajúce, oboznamujú ťa s umelou hudbou opernou a symfonickou, tvorenou v duchu ľudovom alebo podľa jeho motívov, a pražský šantán ukáže ti, koľko ešte v samej Prahe je domáceho humoru a vtipu. Plodiny i výrobky domorodé: slovenské a moravské i české vína, pivá a iné nápoje osviežia vyschnuté hrdlá.

Toľko len letkom o celku. Podrobnosti, ku ktorým sa vrátim, aspoň krátko naznačia, čo všetko výstavka predkladá začudovanému pozorovateľovi a čo znamená pre náš celý národ.