ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V Prahe dňa 27. decembra 1892

V posledné časy zvíril sa záujem literátov čestnými cenami, ktorými Česká akadémia vyznačila ich vo výročitý deň svojho otvorenia, 2. decembra. Najmä jej trieda štvrtá, pre beletriu, umenie výtvarné a hudbu, oživila interes literárneho obecenstva, ktoré inak neveľmi vedelo sa oduševniť za niektoré triedy tohoto učeného sboru. Operný skladateľ Fibich dostal 1000 zl. odmeny za svoju melodrámu „Hippodamiu“, ktorá na nedávnej divadelnej výstavke vo Viedni vzbudila všeobecnú pozornosť ako prvý smelý pokus v obore celkom novom. Mauder za sochu „Génia“ na vyšehradskom Slavíne bol odmenený tiež 1000 zl. Z literátov najčestnejšie obišiel Sládek, ktorého „Starosvětské písničky“, „Směska“, „Selské písně“ a „České znělky“ vyznačené boli cenou 600 zl. Vedľa neho zo známejších mien uvádzam: Šimáčka, ktorý za román „Štěstí“ dostal 400 zl., a toľko tiež Machar za „Třetí knihu lyriky“; Klášterský za verše „Poli a lesy“ 250 zl.; dr. Herben za román „Do třetího a čtvrtého pokolení“ 200 zl.; toľko tiež dr. Jakubec na práce a štúdiá ku Kollárovmu životu a jeho dielam atď.

Originálnu myšlienku mal spolok tunajších mladších beletristov Máj; vydal totiž na spôsob almanachu knižku „Černá hodinka“, kde každý účastník napísal kus autobiografie alebo nejakú osobnú rozpomienku. Niektoré z nich, ako napr. Staškova alebo Heritesova, sú veľmi chutné. Knižka sa zapáčila — onedlho vyjde druhý zväzok.

Vianočná literatúra je toho roku temer samá ilustrácia; teraz už nebude vari knižky bez obrázkov. Nad niektorými z nich nevdojak sa zamyslíš. Čo značí napr. ten polonahý trhan na novom vydaní veršov Jablonského? V akej súvislosti sú elegantné ilustrácie Olivove k Nerudovým „Písňam kosmickým“? Ilustrátor maľuje nahých ľudí v oblakoch, anarchistu pred horiacim mestom, egyptské pyramídy — a básnik spieva o svete ľudstva, sile a hĺbke myšlienky, i vzťahoch malinkej zeme k nesmiernemu kozmu. Komu má veriť biedny čitateľ?

Sympaticky bola prijatá oživotvorená „Literární hlídka“ „Národných listov“. Vychodí obyčajne v piatok za redakcie Kuffnerovej a donáša stručné referáty a charakteristiky bežných zjavov. Jakubec, Táborský, Bílý, Voborník píšu do nej zväčša. Posledného nedávna filipika o ideáloch a úrovni najmladšieho veršujúceho dorastu tu doma spravila šum: tak zničujúcu analýzu celej temer píšúcej vrstvy už dávno nik nenapísal ako on.

Storočnú pamäť narodenín Kollárových v lete idú v Čechách sláviť niekoľkorakým spôsobom. Dr. Jakubec i viedenský skriptor Menčík pracujú obšírne životopisy; vyjdú ešte i druhé populárnejšie rozpravy o jeho živote a účinkovaní, azda i lacné vydanie jeho spisov; budú verejné prednášky o ňom od mnohých a pre mnohých; akademická mládež česká tu i vo Viedni, kde spojila sa s ňou naša omladina, celým literárnym sborníkom o Kollárovi chce zasvätiť pamäť spevca „Slávy dcery“ — a u nás, v rodisku jeho, čo?