Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Mária Hulvejová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 91 | čitateľov |
Príslovia
Čím väčší roh, tým hlasnejšie trúbi.
240
Dobrá ovca nebečí, ale mnoho vlny dáva. Č. 80.[46]
Hrnce poznať z klepania a bláznov z klepotania. — Hrnce poznať z klepania a bláznov z klekotania. Č. 81.
Ktorá krava najviac bučí, najmenej mlieka dáva. Č. 81. Adalb. Krowa 22.[47]
Ktorá sliepka najviac kotkodáka, tá najmenej vajec znesie. Č. 81. Adalb. Kura 14.[48]
Ktorý kocúr najviac mravčí, ten najmenej myši lapá.
245
Menej hovor a viac rob! — Poviac rob a pomenej hovor. — Poviac rob a pomenej vrav. — Menej vrav, viac sprav! Adalb. Mówić 32.
Mnoho
Čo mnoho, to mnoho, i slova božieho.
Kto mnoho hovorí, mnoho cigáni.
Kto mnoho hovorí, alebo luhá, alebo sa chváli. Č. 80.
Kto mnoho vraví, alebo mnoho vie, alebo je blázon. — Kto mnoho vraví, alebo mnoho vie, alebo luhá.[49]
250
Kto mnoho rozpráva, mnoho tlachá a hreší.
Mnoho kriku, málo účinku. — Mnoho rečí, málo účinku. — Mnoho rečí, účinku nič. Č. 80. Adalb. Gęba 60.
Mnoho rečí, málo vecí. Č. 80. Adalb. Slowo 79.
Mnoho výčeskov, málo vlny. T. 25.
Mnoho vraví, málo spraví. Adalb Gadać 36, Mówić 26. — Mnoho vravy, málo spravy. Č. 80.
255
Najhoršie koleso najviac vŕzga. — Najhoršie koleso najviac škripí. Č. 81. O. 93. Adalb. Koło 2.
Nekaždý je súci do vojny, čo vie kričať. Č. 82.
Od jazyka hlava bolí.
Osly híkajú, budú vetry.
Potok hrčí, rieka mlčí.
Prázdne
260
Prázdna bočka najhoršie dudní.[50]
Prázdne sudy sú hlasné.
Prázdny kotál najväčšmi hučí. — Prázdny sud najväčšmi hučí. Č. 81.[51]
Reči
Od veľa rečí hlava bolí. Č. 71. Adalb. Słowo 32.
Veľa rečí skaza. Gemer.[52]
265
Somáre ručia, premení sa čas. (Pozri 258.)
Velé hrmavice, malo dažďa. — Z največej hermoty málo deždźa býva. Šariš.
Viac otrúb ako múky. — Viac otrúb namele jazyk ako sto mlynárov.
Porekadlá a úslovia
Amen, Pašku, zavri knižku.[53]
Ani k slovu nepripustí človeka. — Ani do reči nepripustí človeka.
270
Gága ako hus. — Gagoce ako hus. Adalb. Gęgać.
Jazyk
Ide mu jazyk ako mlynské koleso. Adalb. Język 24.
Jazýček si brúsi.
Jazykový vecheť.
Má dlhý jazyk. — Má dobrý jazyk. Č. 603. — Má jazyk ako deň o Jáne. — Má jazyk ako suka chvost. — Má jazyk ako z ocele. Č. 601. — Má podrezaný jazyk; netreba mu ho podrezávať.[54]
275
Nedarmo ten jazyk chová. (Pozri 300.)
Nemá v jazyku kosti. Č. 604. Adalb. Język 53.
Nikdy mu ten jazyk neustane.
Rada chodí jazyk prať.
Rozviazal sa mu jazyk. — Rozvinul sa mu jazyk.
280
Šanuj si ten jazyk!
Tá dobehla, keď jazyky rozdávali.
Trepe jazykom ako tá trlica. Adalb D. Język 69.
Zato jazyku dáva dobre papať, aby vedel dobre štekať.
Kričí, až človeka uši bolia. — Kričí, dobreže človek o uši nepríde.
285
Kto tam bude jeho kotkodákanie počúvať!
Ľapoce ustavične ako stará baba.
Má, čo sa v ústach mrví.
Má hodný lemeš. Č. 601. — Má tá rapkáč. — Má ten dobré gáple.[55]
Mlyn, mlieť
Čakajže, nech sa i mne namelie!
290
Ide mu huba ako mlyn.
Ide mu huba ako mlynské koleso.
Klepoce ako hrot vo mlyne.
Mele, až človeku v ušiach znie. — Mele, až hrúza počúvať. Adalb. Słuchać 1. — Mele bez konca kraja. — Mele hubou ako stará kvoka. — Mele, mele ako koza na meridzu.
Napustil na mlyn vodu.
295
Nemeľ toľko tým jazykom!
Pustil jazyk do mlyna.
Rapoce ako mlyn. — Rapoce ako straka.
Trkoce ako vo mlyne. Adalb. Trajkotać.
Ustavične mele tým lemešom.
300
Nedáva hube darmo jesť. — Nedáva hubke darmo papať. Adalb. Pysk 5, Gęba 50.
Nemôže sa mi slovíčko vmestiť.[56]
Plná izba ho je.
Plné uši mu toho napchal. — Plné uši mu toho nahovoril.
Reči
Drží ho dlho na reči.
305
Ešte mi posiaľ v hlave hučí od tých rečí.
Kde sa to len v tom človeku berie toľko rečí!
Má rečí ani koza bobkov. — Má veľa rečí!
Mieša sa do reči ako nemecká košeľa do zadku gatí.[57]
Na reči ho je dosť.
310
Neskáč mi do reči!
Obsypal ho rečami.
Sype reči ako z rukáva. Adalb. Rękaw l.
Tým rečiam nieto konca kraja.
Štebocú si ako lastovičky.[58]
315
Všetko, čo mal, vykrámil.
Všetku hlavu mi ohúril. — Všetku hlavu mi omámil.
Vyrozprával od a do z.
Začal od Adama a Evy. Adalb. Adam 12. — Začal od čepčeka.[59]
Zahovára ako mrcha hudec.
Nadávky, prezývky
320
Gága, jačala, jazyčník, jazyčnica, klapačka, krikľúň, ľapduľa, melihuba, papuľa, papuľa mešter, papuliak, papuľník, radorečník, radorečnica, rapčalo, straka rapotačka, štebota.
[46] Maď. znenie: A jó juh nem sokat béget, sok gyapjat ad. (Dobrá ovca mnoho nebľačí, ale mnoho vlny dáva.)
[47] Maď. znenie: Amely tehén sokat ordít, kevés tejet ad. (Ktorá krava mnoho bučí, málo mlieka dáva.) — Sliezsky variant: Krava, kěro mnoho ryči, malo mliči. Vlastivěda slezská 1888, I, 221.
[48] Maď. znenie: Mely tyúk sokat kárál, keveset tojik. (Ktorá sliepka mnoho kotkodáka, málo znáša.)
[49] Maď. paralela: Ki sokat beszél, vagy sokat tud, vagy hazudik. (Kto mnoho vraví, alebo mnoho vie, alebo cigáni.)
[50] Sliezsky variant: Prazne bečky najvěc huču. Vlastivěda slezská 1888, 1, 221.
[51] Prázdny sud najväčšmi hučí. — Maď. variant: Üres hordó jobban kong. (Prázdny sud lepšie duní.)
[52] Velé (gemer. náreč.) — veľa, mnoho. Z.
[53] Prestaň hovoriť. Z.
[54] Má jazyk ako deň o Jáne. — Dlhý; na sviatok sv. Jána Krstiteľa, 24. júna, je deň najdlhší.
[55] Má tá rapkáč. — Rapotavý jazyk. Z. — Rapkáč sa používal miesto cengáčov a zvonov vo veľkonočný týždeň.
[56] Aj tomu, kto neprijíma výčitku. Z.
[57] Pod nemeckou košeľou sa pôvodne chápala dlhá košeľa, ktorá sa zakasávala do nohavíc.
[58] O ženách. Z.
[59] Začal od čepčeka. — Začal reč zoširoka. — Obraz vzatý od dojčaťa, ktoré nosí na hlave čepček. Z.
— folklorista, básnik, prozaik, ev. kňaz a pedagóg Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam