Články z časopisu Obzor
Autor: Ľudovít V. Rizner
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Andrea Kvasnicová, Erik Bartoš, Miroslav Polomíček
Ako svetlo denné na všetky rastliny pôsobí, rozdeľujúc kyselinu uhličitú na čiastky, z ktorých zložený je uhlík a kyslík, taktiež účinkuje i svetlo mesiaca, bárs aj nie v toľkej miere. Lučbári (chemici) urobili o tom rozsiahle skúšky. Profesor Leibig, napríklad, posial semenom jeden záhon, keď bol mesiac v splnku; jedna polovica záhona sa vždy na noc pokryla a druhá ostala odkrytá. Polovica nepokrývaná počala o 14 dní skôr kvitnúť než druhá,
Mnohý z našich hospodárov pričíta pri siatí plodín veľkú moc mesiacu, takže to niekedy až na poveru poukazuje; zvlášť naši predkovia, ako i starí Rimania, pričítali mesiacu moc báječnú. Že to všetko bez prirodzenej podstaty nenie, o tom nás učí veda. Mnohému, skúsenosťou vedenému záhradníkovi, inak ani nenapadne, než presádzať napr. šalát i iné niektoré zeleniny vtedy, keď mesiac ubýva, poneváč rastliny pri splnku mesiaca sadené vyrastajú (vystreľujú). Zato ale je prospešnejšie napr. cukrovku na semeno sadiť pri plnom mesiaci, poneváč ona, ako skúsenosť učí, skoro vyrastá a kvitne. Z toho je vidieť, že jak slnečné, tak mesačné svetlo kyselinu uhličitú rozlučuje a takto rastlinám potravu prináša. Ešte niečo. Skúsený horár nedá drevo k stavbám pri splnku mesiaca rúbať, poneváč také stromy vždy viac miazgy v sebe majú, a preto aj skôr do takého dreva črvotoč sa dáva a ho kazí, než do iného, ktoré pri ubývajúcom mesiaci sťaté (zrúbané) bolo.
(Ročník III. Marec 1891. Číslo 3, str. 39 — 40.)
O autorovi
Ľudovít V. Rizner
básnik, publicista, editor, autor literatúry pre deti a mládež, významný bibliograf
