Články z časopisu Obzor
Autor: Ľudovít V. Rizner
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Andrea Kvasnicová, Erik Bartoš, Miroslav Polomíček
Ovce zdujú sa nebezpečným spôsobom najskôr od mladej červenej ďateliny (štajerky), zvlášť keď sa k nej za rosy alebo po daždi dostali, ďalej od vojtešky (esparsety), pohánky a kapusty. Ochorená ovca stane sa zrazu smutnou a tichou, nežerie ani neprežúva a má hlavu sklonenú. Teda zvlášť po ľavej strane, pribýva očihľaďa. Dýchanie je krátke a ťažké, huba je slinami naplnená, zviera strachom sa krúti, klesá a niekedy už za pol hodiny po vypuknutí nemoci hynie, keď totiž bachor praskol, alebo sa zadusí. Akonáhle teda zbadáme príčinu, hneď prikročíme k pomoci. Tá v tom záleží, že zdutú ovcu bez odkladu do studenej vody vložíme alebo takouže (studničnou) vodou tak oblievame, dokiaľ sa nepočne zimou triasť; takto „premretú“ ovcu potom sem a tam preháňame. Ak to nepomohlo, dáme jej asi 1 dl silnej pálenky, zmiešanej práve s toľkým množstvom octu alebo hodnú lyžicu haseného vápna s mliekom; posledný liek opakovať budeme každú štvrťhodinu. Osvedčenými prostriedkami proti tejto nemoci sú ešte nasledujúce: Vlejme do ovce 2-3 lyžice silnej pálenky s 15 gr. čierneho kamenného lebo terpentínového oleja, alebo 30 — 40 kvapiek salmiakového liehu s vodou alebo 15 — 30 gr. šňupavého tabaku s čerstvo nadojeným kravským mliekom alebo mydlinami. V najhoršom páde treba siahnuť ku trokaru, čo ale tiež vždycky nebýva bezpečné, pretože následkom toho potom lebo zapálenie žalúdka alebo čriev snadno povstáva.
(Ročník III. Marec 1891. Číslo 1, str. 14.)
O autorovi
Ľudovít V. Rizner
básnik, publicista, editor, autor literatúry pre deti a mládež, významný bibliograf
