ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Veľmi často vídavame, že povymetané zo sporákov (šparheltov) sadze vyhadzované bývajú, lebo zrovna na cesty, ulice alebo dakde pod ploty. Na žiaden pád nemalo by sa so sadzami tak nedbale zachádzať, lebo vieme, že ony napomáhajú vzrast rastlín, odháňajú hmyz a majú veľký vplyv na vyfarbenie listov i kvetov. Sadze zložené sú z jemného (fajnového) prášku, uhlíka, krem toho obsahujú rozličné soli, ktoré spolu so sadzami v komíne sa usadzujú. Tieto soli dodávajú sadzám ich hnojivú hodnotu. Jestli pohnojíme sadzami pne ružové, utvoria tieto hustejšiu tmavozelenú korunu, kvitnú bohatšie a netrpia tak veľmi všicami. Jahody, ktoré sme hneď po prvom zídení snehu a odmrznutí zeme sadzami posypali, rastú rýchlejšie a dávajú potom lepšie a väčšie plody. Najznámejší je priaznivý (prajný) účinok sadzí na pažítku, ktorá, keď sa posype sadzami, veľmi bujno vyrastá. Vôbec, mali by sme sadze vždy na kvetinové alebo zeleninové hriadky (záhonky) v záhrade natenko roztrúsiť a hrabľami zahrabať, lebo nepatrná táto práca, opatrne urobená, vždy odpláca sa znamenite. Na polievanie kvetín v kvietnikoch odporúča sa pripraviť sadze nasledovne: Vezmime si za kilo sadzí, zaviažme ich do dajakej tkaniny (najlepšie konopnej handry), vlejme do krhly asi päť litrov vody, potom sadze v nej vyžmýchajme a keď voda dostane atramentovú farbu,vtedy ňou zalievajme rastliny v kvietnikoch, nuž nám bujný vzrast rastlín prácičku túto dostatočne odmení. — Sadze prospešnými ukázali sa i pri natieraní kôry ovocných stromov, keď sme ich ku mazivu z vápna, popola a kravského lajna zhotoveného primiešali, lebo mazivom takýmto v jaseň upotrebeným, vajíčka hmyzu a sám hmyz v škárach (rozpuklinách) kôry, alebo pod odutou kôrou poukrývaný, omnoho snadnejšie dal sa vykynožiť, než mazivom bez pridania sadzí zhotoveným. — Poznamenať ešte nutno, že sadza nielen v podobe prášku na steny komínov (kochov, dymákov) pousadzovaná, ale i tá ligotavá, v celých kusoch kominárom z komínov pozoškrabovaná, má tie isté hnojive vlastnosti, lenže tieto kusy musíme na prach potĺcť, keď ju chceme za hnojivo upotrebiť. — Na jar a v lete možno sadze hneď upotrebiť, cez zimu však z komínov povyškrabované a povymetané odkladajme v dajakej nádobe (v kistnici), aby sme potom i tie v príhodnom čase v záhradách svojich primerane zužitkovať mohli. V racionálnom (na rozume sa zakladajúcom) hospodárstve nemá prísť nič nazmar, tým menej dobré hnojivo.

(Ročník III. Júl 1891. Číslo 7. str. 105.)