ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Poťahom na kratučkú správu, udávajúcu hrúbku niektorých divo rastúcich stromov, akú za istú dobu života dosahujú, nebude snáď od veci, keď tu zdelíme ešte niečo o starobe rozličných stromov, ako o tom profesor Kerner píše. On, podľa doterajšieho vedeckého bádania, udáva nasledovne najvyššiu starobu, akú uvedené stromy dosiahnuť môžu: cyprus, tis 3000 rokov, dub kremelák a céder libanský 2000 r., lipa veľkolistá 1000 r., limba 500 — 700 r., modrin 600 r., rakyta (limba l. topoľ biely) 500 r., buk 300 r. a jaseň 200 — 300 rokov. — Pred dvadsať rokmi spomínal v „Obzore“ náš nezapomenuteľný Lichard najstarší strom v Európe, ktorý vtedy stál v čerstvej sile v chotári mesta Somma v Lombardsku. Bol to tiež cyprus (vedecké meno: Cupressus sempervirens), ktorý v záhradách našich len ako malý krík pestujeme, pretože i v zime zelené lístky svoje drží. Podľa hodnoverných správ stál tenže cyprus na mieste svojom už za doby starorímskeho cisára Júlia Cézara, teda pred narodením Krista P. A komu by tu neprišla na myseľ pamätná stará lipa v Bojniciach pri Prievidzi a podobne veľmi pamätné a velikánske lipy v susedstve hradu Zborova v stolici šarišskej, pod ktorými Jur Rákoczy obyčajne porady so svojimi vodcami držiaval a tam i svoje rozkazy vydával.

(Ročník III. Január 1891. Číslo: 1, str. 8, 9.)