SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Staroba rozličných stromov

Poťahom na kratučkú správu, udávajúcu hrúbku niektorých divo rastúcich stromov, akú za istú dobu života dosahujú, nebude snáď od veci, keď tu zdelíme ešte niečo o starobe rozličných stromov, ako o tom profesor Kerner píše. On, podľa doterajšieho vedeckého bádania, udáva nasledovne najvyššiu starobu, akú uvedené stromy dosiahnuť môžu: cyprus, tis 3000 rokov, dub kremelák a céder libanský 2000 r., lipa veľkolistá 1000 r., limba 500 — 700 r., modrin 600 r., rakyta (limba l. topoľ biely) 500 r., buk 300 r. a jaseň 200 — 300 rokov. — Pred dvadsať rokmi spomínal v „Obzore“ náš nezapomenuteľný Lichard najstarší strom v Európe, ktorý vtedy stál v čerstvej sile v chotári mesta Somma v Lombardsku. Bol to tiež cyprus (vedecké meno: Cupressus sempervirens), ktorý v záhradách našich len ako malý krík pestujeme, pretože i v zime zelené lístky svoje drží. Podľa hodnoverných správ stál tenže cyprus na mieste svojom už za doby starorímskeho cisára Júlia Cézara, teda pred narodením Krista P. A komu by tu neprišla na myseľ pamätná stará lipa v Bojniciach pri Prievidzi a podobne veľmi pamätné a velikánske lipy v susedstve hradu Zborova v stolici šarišskej, pod ktorými Jur Rákoczy obyčajne porady so svojimi vodcami držiaval a tam i svoje rozkazy vydával.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

(Ročník III. Január 1891. Číslo: 1, str. 8, 9.)