ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Nedá sa odškriepiť, že krmivo má rozhodný vplyv nielen na množstvo, ale i na dobrotu mlieka a masla. Naším bedlivým gazdinkám je zaiste známe, po ktorej krme dávajú kravy viacej mlieka a po ktorej menej a kedy býva mlieko lepšie a kedy horšie. Známe je, že po zelenej krme dostane sa viacej mlieka a mlieko i maslo lepšie, čo býva príčinou, že májové maslo je hľadanejšie, než maslo docielené z krme suchej, v mesiacoch zimných. Skúsenosti tieto zobral a uverejnil Dr. Fleischmann, nuž chceme s nimi aj my naše vct. čitateľstvo oboznámiť. Výsledky vzťahujú sa na dojnice 5 metr. c. živej váhy majúce a môžu číslice tie v praktickom živote sa odchyľovať, keď sú kravy ľahšie alebo ťažšie. Preberieme najobyčajnejšie krmivá. Sú to:

1. Tráva a seno v krajoch vrchovatých, horských účinkuje výborne nielen na množstvo, ale aj na jakovosť mlieka a masla; to je tiež príčinou, prečo švajčiarske syry požívajú mena svetového a všeobecnú obľubu. A naša liptovská, oravská a zvolenská bryndza tiež len preto má takú dobrú povesť, že ovce pasú sa po vrchoch, holiach, na ktorých znamenitá rastie paša. Po výbornom sene lúčnom nasleduje bezprostredne seno ďatelinové a kolencové; kdežto seno lucernové a seno všelijakých miešanín, polovín zaujíma miesto tretie. Naproti tomu seno kyslé (z mokrých lúk) dáva mlieko i maslo nepríjemnej chuti.

2. Slama. O hrachovine vraví sa, že účinkuje škodlive na dojivosť kráv a slama jačmenná, ale nepomiešaná s inou krmou, predkladá sa kravám vo väčších dávkach, že dáva maslo trpké. Najlepšia je slama ovsená, zvlášť ak je v nej podrost ďatelinový.

3. Zemiaky hodia sa povedľa iných krmív, buď varené alebo parené pre žírny (kŕmny) dobytok; surové, pravdaže pokrájané, pre dojnice. Ale takýchto zemiakov nemá sa viac denne jednej krave dávať, než 15 kg, a vtedy tiež majú sa podávať so sečkou, — ináč pôsobia škodlive na povahu masla, lebo ono býva tvrdé a nechutné.

4. Burgyňa. Ak dávame krave denne 10-15 kg cukrovky s trochou sečky, obdržíme mlieko tučné a maslo chutné. Keď ale kŕmime dojnice obyčajnou burgyňou alebo mrkvou, obdržíme síce menej mlieka než po cukrovke, zato ale je maslo výbornej chuti. Väčšie dávky ktorejkoľvek repy majú ten účinok na mlieko a maslo, že i jedno i druhé dostáva príchuť horkastú. To isté možno spozorovať i vtedy, keď sa krave dáva burgyňa zmrznutá.

5. Po šrote (tlč) pšeničnom a jačmennom býva maslo strednej dobroty; kdežto po šrote hrachovom a vičnom je dobré, tvrdé a po šrote ovsenom mäkké a menej chutné.

6. Po otruboch býva mlieka viac, ale maslo býva mäkké a neúhľadné.

7. Výpalky. Ak dáva sa denne výpalkov viac než 25 kg, obdrží sa mlieko riedke a maslo nechutné; býva totiž po krmive tomto maslo mäkké, horkasté a nedá sa dlhšie držať. Spomenúť treba, že nemajú sa dávať kravám výpalky horúce a že ony hodia sa lepšie pre žírny než dojný dobytok…

8. Kŕma kyslá dáva krmivo výborné a obdrží sa po nej nielen viacej mlieka, ale i mlieko a maslo lepších vlastností. Aby však dojnice nedostali hnačku, nemá sa im denne viac než 10 kg podávať. K takejto kyslej kŕme náleží lístie z cukrovky a obyčajnej burgyne, z kapusty a strniskovej repy, kukurica za zelena skosená a zapravená — vôbec kŕma, ktorú sme za zelena do jám naložili a ukysnúť nechali. —

(Ročník VIII. Júl 1896. Číslo 7, str. 104 — 105.)