ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Pominula zima a nastalo jaro. Ako tu každý živý tvor plesá a na jarnom slniečku ohrieva sa! Jaro a mladosť človeka sú doby najmilšie. Ako smutno bolo v zime a ako zase teraz veselo všade je! V zime málokedy vidieť bolo dajakého živočícha a teraz na jar, čo sa ich všade hemží! Kde sa vzali všetci tí živočíchovia, ktorí nám teraz celý deň oživujú, keď v zime ich vidieť nebolo? Kde boli a čo ich zase k novému životu prebudilo? — Vtáctvo odobralo sa bolo väčším dielom do krajín teplejších a iní živočíchovia, ktorí tuhú zimu zniesť nemôžu, ukryli sa pred ňou pod kôru stromovú, do machu, do zeme, do bahna a tam pohrúžili sa do tuhého, dlhého zimného spánku. Ale na jar pomyslelo si slniečko, že sa tí zimní spáči už dosť vyspať mohli, a preto ich prebudilo. Zohrievalo totiž hodne zem, až teplo jeho dostalo sa im ku koži a oni všetci sa pozobúdzali.

Teraz si povieme, kde a ako niektorí živočíchovia zimu pretrvali. Množstvo chrobákov zalieza pred zimou pod kôru do hlbokých roklín a skulín stromov; prezrieme-li si v zime kôru stromov, nájdeme tam i osu, ktorá v zimnom spánku na kosť stvrdla, ale preto predsa len drieme a chová v sebe tajný život, ktorý sa jej na jar zase navracia, aby novú spoločnosť si založiť mohla. Čmeliaci, ktorí v lete spoločne žijú, rozlietajú sa na jeseň a hynú; len samice prečkávajú vo skrytom útulku zimu a prebúdzajú sa z jara a každá stáva sa potom zakladateľkou novej rodiny. Včely túlia sa v zime k sebe, a tak udržia si toľko tepla, že nestuhnú. Mravenci na zimu zalezú do svojich podzemných chodieb a tu skrehnú, aniž by potrebovali pokrmu. Áno, ani muchy neodolajú zimnému spánku, bárs vo vykúrenej izbe poletujú; aj ony idú spať a zaliezajú do skulín a štrbín za obrazy, hrady (trámy), police; ale niektorá predsa i v zime sa prebudí a po obloku lezúc, na svet sa díva.

Samička motýľa hodvábnika znesie na podzim vajíčka, načo hynie, ale vajíčka pretrvajú cez zimu bez premeny a na jare počínajú sa z nich liahnuť húseničky práve v tom čase, keď strom jahodový (morušový; v okolí Považského Nového Mesta vravia malinový) rozvíja lístky, ktoré sú jedinou potravou hodvábnika. Slimáci pripravujú sa všetci na dlhý zimný spánok. Zaliezajú do dier, vťahujú sa do škrupiniek (škorápok), vápenných to domčekov svojich a zavierajú sa tam, aby im zimné povetrie neprekážalo v ich spánku. Tak sú za štyri, niekedy i za päť mesiacov bez pokrmu a bez pohybu, až koncom marca, alebo začiatkom apríla precítia a z dlhého pôstu sa potom zotavia. Ryby zostávajú i v zime väčším dielom čulé. Ale tiež niekedy skrehnú, keď totiž niekde voda až po dno zamrzne, ale to skrehnutie im nezaškodí. V menších rybníkoch býva zamrznutie celej hladiny vodnej na dlhší čas rybám nebezpečné, poneváč pri úplnom odlúčení vzduchu (povetria) ryby podusia sa. Preto sa vysekajú do ľadu diery, okolo ktorých sa potom ryby rady zhromažďujú. Hady našich krajov upadajú všetky do tuhého spánku; zvíňajú sa v klbko a stuhnú; žaby tiež zaliezajú do dier, bahien a močarín a tam trvajú bez potravy aj vzduchu; podobne robievajú i jašteričky.

Vtáci, poneváč majú teplú krv a väčšiu čulosť, nepodliehavajú zimnému spánku, ale niektorí z nich zimujú v susedstve našich príbytkov, iní sa zase na podzim do teplých sťahujú krajín.

Zo savcov (cicavcov) prespávajú zimu: jež, netopier, škrečok (chrčok), jazvec, syseľ a iné. Tie celé leto sa len kŕmia a znášajú si potravu do svojich brlohov, teplo vystlaných a keď za istý čas zásoby svoje požierajú, prichádza potom na ne driemota a ony za viac týždňov buvkajú. Brlohy ich sú buď pod zemou medzi koreňmi horských stromov, alebo diery pozemné na poliach, alebo vo vyhnitých dutinách pňov stromových a na podobných miestach. V brlohu svojom sa potom skrútia a hlavu skrčia ku bruchu; telo ich býva na podzim tlsté a tučné, ale z jara pri prebudení veľmi schudnuté. Škrečok sa tiež niekedy zobúdza zo sna a tu prvá jeho starosť býva o potravu, aby sa mu neskazila alebo aby mu na ňu niekto neprišiel. Keď si všetko dobre vo svojich komôrkach poprezerá a žalúdok si napchá, usne znova. I jazvec sa niekedy prebúdza. Medveď sa cez leto tiež dobre vykŕmi, v zime ale ľahne si do svojho brlohu, ale nestuhne zimným spánkom, lež za pekných zimných dňov vychádza si i pre potravu. Netopiere vyhľadávajú si na zimu miesta pod krovom, alebo v rozborených múroch a vo vežiach a tu zavesivše sa zadnými nohami, visia hlavou dolu, a tak stuhnuté spia, až ich jarné slniečko, ako aj ostatných zimných spáčov, k novému zase životu prebudzuje.

(Ročník III. Máj 1891. Číslo 5, str. 71 — 73.)