ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Chceme v krátkosti prehovoriť o čmele (pák; Bombus terrestris; a földi pözsör; die Erdhummel), k čomu ponúka nás tá okolnosť, že tento nevinný hmyz býva veľmi zhusta prenasledovaný nezbednou mládežou, ktorá kvôli medu alebo z púhej šantovnosti hniezda jeho vykopáva a ničí. — Prv ale než zmienime sa o užitočnosti čmely, nebude od veci poznať život tohto pre hospodárstvo plne užitočného živočícha. Čmela náleží k hmyzu blanokrídlemu, ku ktorým i včela a osa patria. Žije v podzemných hniezdach — v malých 100 — 200 údov počitujúcich spoločnostiach. Taká rodina pozostáva zo samcov, samičiek a potom z robotníc, ktoré sú najmenšie. Z hniezda, čítajúceho napr. 100 členov, pripadá na samcov asi 25, na samičky asi 15 a ostatných 60 údov sú robotnice. Čmela má len krátku dobu života, lebo v jaseni hynú všetci členovia rodiny, okrem veľkých samíc; skôr ale než samci zahynú, oplodnia (v septembri alebo v októbri) veľké samice — budúce to matky nových pokolení. Táto oplodnená samička prečká buď v hniezde alebo v inom úkryte zimu a zjara uhniezdi sa buď do starého hniezda alebo vynájde zanechanú dieru od myší, kde si budúcu domácnosť zariadi. Do nového hniezda znáša matka zjara všelijaké smeti a peľ (múčku) z kvetov a na hromádku takto upravenú kladie vajíčka, takže vyliahnuté larvy (červíčky) majú dosť potravy. Dospelé larvy zapriadajú sa do zámotkov; po vyvinutí hmyzu zostanú zámotky obyčajne prázdne, len niekedy nanesú do nich čmely potravy — medu — ktorý im za špatného počasia za pokrm slúži; ináč zásoby medu nezhromažďujú. Z prvých vajíčok, ktoré matka kladie, liahnu sa robotníčky, potom nasledujú malé samice, ktoré po úplnom vývine kladú samy vajíčka, z ktorých sa liahnu samci. Teprv v auguste liahnu sa veľké samice, ktoré prežijú zimu a ako je vyše povedané, rod čmiel udržujú. Z uvedeného opisu života čmely je vidieť, že čmela vedie scela iný život než príbuzné včely, ktoré stavajú bunky, med do zásoby zhromažďujú a zimu predržia. — Obráťme teraz zreteľ k úžitku, ktorý čmela hospodárstvu poskytuje. Čmela už včasne zjara poletuje z kvetu na kvet, zbierajúc peľ i med. Pri tomto poletovaní po poliach a lúkach prenáša zachytený peľ z kvetu na kvet, a tým kvety rastlín oplodzuje; lebo mnohé rastliny svojou zvláštnou úpravou kvetu by ani semena nepriniesli, keby umele nebol peľ z kvetu na kvet prenesený. Takýto prípad vidíme napr. u ďatelín, ktoré sú hlavne čmelou zúrodňované; a preto vidíme na kvitnúcej ďateline hojnosť čmiel z rastliny na rastlinu poletovať, ktoré svoju blahodarnú činnosť za celú dobu kvitnutia ďateliny vykonávajú, takže denne mnoho tisíc kvetov jedna čmela zúrodní, čili mnoho tisíc zrniek ďatelinových k vývinu privedie. Okrem toho má čmela i tú prednosť pred iným hmyzom, menovite pred včelou, že svojím cucákom vnikne i do takých kvetov — a tieto peľom zúrodní — do ktorých včela svojím krátkym cucáčkom vniknúť nemôže. Kynoženie tohto užitočného hmyzu mohlo by mať v niektorom kraji ten následok, že by ďatelina buď žiadneho buď veľmi málo semena dala — a tu zaiste divne by roľník hľadel na prázdne hlavičky ďatelinové. Preto každý nech poučí šantovných chlapcov, aby hniezda tohto užitočného hmyzu nekynožili!

(Ročník VIII. Júl 1896. Číslo 7, str. 103 — 104.)