Články z časopisu Obzor

(Dotaz 12.) Mám roľu, ktorej sa toľko černičia zjavilo, že mi nielen všetky práce veľmi obťažuje, ale aj osenie očividne hluší a kvári. Prosím, keby ste ma poučili, akým spôsobom dalo by sa vykynožiť. J. M. v B. B.

(Odpoveď.) Jestli je černičie (roľná černica; Rubus caesius) na vašom pozemku už od viacej rokov rozmnožené, veľmi ťažko ho bude vykynožiť, lebo keď ho i motykou vykopávať budete, roky potrvá, kým sa ho zbavíte, poneváč vždy zostane zostane v zemi niečo živých korienkov, ktoré poznovu vyženú a roľu zanečistia. Černičie mali ste hneď v tom roku, v ktorom ste ho spozorovali, vykynožiť, a síce týmto spôsobom: keď po tuhom nočnom mraze teplé slniečko povrch zeme náležite odmrazí, má sa vyjsť na roľu a každý tenulinký konárik chytiť do ruky (niečím ovinutej) a voľne povyťahovať zo zeme. Silným a rýchlym ťahaním koreňov by sa tieto popretrhávali a v zemi pozostalé kúsky zase by povyháňali. Prácu túto radí sa vykonávať po silnejšom mraze preto, že slnkom rozmrazená zem je vtedy otvorená a pri voľnejšom ťahaní celé korene dajú sa povyťahovať. — Snáď rozmýšľali ste, akým spôsobom dostalo sa černičie na vašu roľu; ale otázkou je, či prišli ste na to? Rozširovateľmi černičia bývajú zvlášť ovce, ktoré v pozdnej jeseni pasú sa po roliach a nielen lístky a vŕšky výhonkov, ale i samú sladkú ovocinku požierajú. V ovocinke, ako je známe, veľa je drobných zrniek či jadierok, ktoré ovčí žalúdok stráviť nemôže. Tieto zrnká potom ovce potratia s bobkami po roliach, kde potom budúceho roku schádzajú. Zvlášť týmto spôsobom dostane sa černičie z jednej role na druhú.

(Ročník VII. Máj 1895. Číslo 5, str. 78.)