ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Minulého leta, raz v nedeľu po nešporných službách Božích sedelo nás niekoľko pod košatou lipou, besedujúc tam nenútene o všeličom, — o tom totiž, čo komu práve napadlo. Mne, keď som uprel zrak na blízky plot, padlo do očí krásne sieťové tkanivo, pripevnené o dva koly plotové a toto celú pozornosť moju na chvíľu k sebe pripútalo. „Či chcete vidieť podivuhodné, umelé dielo a zároveň oboznámiť sa s umelcom, diela toho staviteľom?“ pýtam sa. „Tak pristúpte sem. Tu je to umelecké dielo a na ňom v prostriedku pavúk križiak (Epeira diadema; a keresztes pók; die Kreuzspinne) — umelec.“ „Brr, škaredý pavúk!“ povie driečna susedka. „Škaredým práve nenie; podívajte sa len, ako jeho žlto-sivé telo krásne vyšperkované je bielymi čiarkami a škonkami v kríž zriadenými!“ poviem. — „Ale keď je vraj jedovatý!“ poznamenáva ktosi. „Nebojte sa, u nás ani jediného pavúka človeku nebezpečného nenie. Pravda, môže vás pokúsať a ranka by vás aj trochu bolela, ale nič viac, než slabé pichnutie ihlou a nemala by zlých následkov. Podívajte sa teda bez strachu na zvláštneho umelca i na jeho sieť! Kto z vás bol by vstave bez lineára a kružidla tak pravidelnú sieť bárs aj len nakresliť? Každá niť sama je tiež dielom umeleckým. A pýtate sa, odkiaľže pavúk berie zdanlivo hodvábne nitky na svoje pradivo? Pavúk má vo svojom veľkom akoby napuchnutom zadku mnoho lipkavej šťavy. Keď chce mať vlákno pavučinné, vypúšťa túže látku bradavičkami veľmi jemne (fajnovo) dierkovanými a na konci zadku umiestenými. Vypúšťaná látka na povetrí tuhne, meniac sa v nitku tak jemnú, že ju holým okom vidieť nemožno. Množstvo tých nitiek zlepuje sa potom vo vlákenko tlstejšie, viditeľné, ktoré pavúk zadnými nohami ďalej a ďalej súka. Z vláken pavúk tká si pavučinu papršlekovitej sieti podobnú. V tej zachytávajú sa poletujúce muchy a iný menší hmyz. Pavúk lapenú korisť jedom usmrcuje a potom šťavu z nej vyciciava.“ Nato chytil som živú muchu a hodil som ju pred očami okolostojacich do pavučiny. A hľa, križiak bol zaraz pri nej, zamotal ju do pavučiny chytil ju kúsadlami a už pohodlne na vnútornej šťave otrávenej muchy si pochutnával. Okolostojaci divili sa, že pavúk muchu otrávil. „Počujte,“ vravel som ďalej, „pavúk má dve zvláštne kúsadlá, ktoré sa končia ostrým, pohyblivým a prázdnym pazúrkom, ktorým po uhryznutí jed do rany vpúšťa. Tento jed účinkuje na hmyz veľmi rýchle a záhubne. Nato pavúk otrávenú muchu háčkovitými čeľusťami či kúsadlami ďalej pridržuje, dokiaľ šťavu z nej nevycical. Ale či viete, že pavúk chovaním svojím aj povetrnosť predzvestuje? Keď ho nájdete v prostriedku siete odpočívajúceho, možno očakávať počasie pekné: jestli sa ale utiahne do kúta, nastane počasie daždivé. Vidíte, takým je križiak umelcom, hubiteľom škodlivého alebo nepríjemného hmyzu a prorokom povetrnosti! Prv ale, než sa s ním rozlúčime, poviem vám poviedku, v ktorej križiak bol príčinou dôležitej udalosti. Robert Bruce viedol vojnu s kráľom anglickým o nadvládu nad Škótskom. Teprv po mnohých bojoch podarilo sa mu, že zvíťazil nad Anglickom, dosiahnuc korunu škótsku pre svoj rod. Raz musel pred Angličanmi utekať. Ušiel do pustého pohoria a tam odpočíval v biednej chalupe. Na mysli súc skleslým a pochybujúc o svojom šťastí, pozeral smutne ku streche. Tam zazrel pavúka, visiaceho na dlhej niti, ktorá na krokve upevnená bola. Hádžuc sebou, namáhal sa pavúk, aby na najbližšiu krokvu sa dostal. Šesť ráz pokus sa mu nezdaril. Konečne, keď spúšťal sa po siedmy raz, rozhúpajúc sa, dostal sa na krokvu. Tu vyskočil Bruce a zvolal: „To je mi napomenutím! Nesmiem zúfať! Škótsko musí byť slobodné! A Bruce započal s hŕstkou svojich verných boj znovu, zvíťazil a stal sa kráľom škótskym. Pozorujem, že ľúbi sa vám príbeh o pavúkovi, teda vám poviem ešte aj druhý. Keď r. 622 po Kristu, Mohamed, hlásajúc novú vieru, prinútený bol k úteku z Mekky do Mediny, aby život pred svojimi nepriateľmi zachránil, spozoroval, že prenasledovatelia jeho sú mu už skoro za pätami. Súc ustatý a nemohúc už z miesta, myslel, že je už stratený. Tu vidí pred sebou jaskyňu, vbehne do nej, ukryje sa v jej zadnom kúte. Zanedlho počuje dupot koni svojich prenasledovateľov a už nepriatelia zastali neďaleko vchodu jaskyne. Medzitým ale veľký pavúk zatiahol otvor jaskyne veľkou sieťou, pavučinou. Prenasledovatelia pozostupovali z koni priblížili sa ku vchodu, ale keď ho videli pavučinou zatiahnutý a pavúka v prostriedku pavučiny spokojne odpočívajúceho, odišli, súc tej mienky, že Mohamed nemôže byť v jaskyni. Tak zachránil pavúk veľkému prorokovi život a od toho času požíva u Mohamedánov veľkú úctu a nikto neodváži sa ho zabiť. — Dúfam, že ani vy nikdy viac s opovržením na pavúka hľadieť nebudete!“

(Ročník VI. Február 1894. Číslo 2, str. 21 — 23.)