ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Keď chodíme po dedinách našich, vidíme, ako tu a tam i na chalupách i na panských domoch vypínajú sa všelijaké bujnou zeleňou vynikajúce úponkovité či ťahajúce sa rastliny, ktoré slúžia im za okrasu. Ale nachádzame i dosť múrov stojacich oproti južnej strane, ktoré sú celkom prázdne a ničím nezatiahnuté. Keď teda pestujeme rastliny, ktoré honosia sa len kvetom, prečo by sme nemohli pestovať vinič (révu), ktorý by nám slúžil nielen na okrasu, ale poskytol dobrú pochúťku a úžitok? Mnohý majiteľ domu by si snáď už aj niekoľko koreňov vysadil, ale obáva sa, ze by jeho práca bola márna, keď nezná pestovanie viniča, a preto ho ani nevysádza. Pre takýchto podám teda v krátkosti niečo o pestovaní viniča na múroch.

Prv než vinič chceme zasadiť, musíme voliť miesto také, kde slnko najviac svieti a hreje; teda južnú, poprípade juhozápadnú stranu, ktorá je pred studenými vetrami chránená. Pod múrom takýmto urobíme jamu aspoň 80 cm hlbokú a tiež tak širokú, ktorú potom naplníme zemou, jestli možno takou, ktorá väčší diel bridlice (šifru) obsahuje, poneváč má tú dobrú vlastnosť, že prepúšťa dobre vodu a poskytuje najlepšie hrozná. Bridličnatá pôda je teplá a úrodná, rozpadávajúc sa ľahko a dodávajúc tak ustavične hojne potrebných látok rastlinám. Ak nemáme pri ruke pôdy bridličnatej, teda pripravme si zmiešaninu, ktorá väčšiu čiastku kremenitej a vápenitej zeme obsahuje. I čadičová (bazaltová) zem slúži ku zdarnému vzrastu viniča, lebo v takejto pôde pestovaná réva dáva víno najsilnejšej a najlepšej akosti. Pestovanie viniča na vlhkých a studených pôdach nenie možné, lebo hrozná by nám nedozreli. Taktiež poloha vo výške 300 metrovej nad hladinou morskou nehodí sa k pestovaniu viniča. — Keď sme boli jamu zemou vyše spomenutou naplnili, pristúpime k sadeniu. Rastlinu zdravú, pre pomery naše sa hodiacu, zasadíme tak aby vzdialenosť koreňov najmenej 1 a pol m od seba obnášala. Mladé sadníky majú byť vysadené tak, aby nielen dostatočnú potravu v zemi našli, ale aby mali dosť i potrebného vzduchu, svetla a miesta ku svojmu zakladaniu, zúrodneniu a uzreniu nasadeného ovocia. Vysádzanie nech sa stáva na jar, skôr než počne šťava sa hýbať a sadník na tri alebo štyri očká skrátený, po zasadení nech sa náležite zaleje. V prvom roku vysadený vinič nevyžaduje väčšej opatery, než čistiť ho od plevelu a častejšie okopávať. V čase sucha treba ho zalievať. V jeseni ale treba ho prikryť čečinou a kde tej nenie, teda slamou a lístím zo stromov opadnutým. V druhom roku po odkrytí odstránime všetky zbytočné výhonky a hlavný prút zrežeme na 2-3 očká. Rezanie viniča má sa urobiť alebo v jeseni alebo včasne z jari dokiaľ šťava nehýbe sa. Ostatne je vždy lepšie ponechať túto prácu rozumnému vincúrovi. S akou rozvahou rezanie má sa urobiť, vysvitá z toho, že každý temer druh iný rez potrebuje. Podmienkou je, že druhy silno rastúce požadujú rez dlhší, slabé rez kratší a je vecou dokázanou, že druhy s veľkými strapcami dávajú z prvého oka nad hlavou hrozná, kdežto pri druhoch s malými strapcami iba tretie alebo štvrté oko je plodonosné. Nie menej dôležitou prácou v letnom čase je vylamovanie a odlučovanie jalových — zárodku hrozna nemajúcich mládnikov, ktoré má hlavný vplyv na utvorenie plodonosného dreva pre budúci rok a je prvým základom ku zdaru budúcej úrody.

(Ročník VI. December 1894. Číslo 12, str. 187, 188.)