ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Keď počasie a okolnosti dovoľujú, urobme v našich sadoch a záhradách, kým ešte krutá zima nenastane, aspoň nasledujúce práce:

1. Máme dosť ovocných stromov, ktoré pre starobu silu tratia, rodiť ustávajú a znaky veľkej slabosti dávajú tým, že najvrchnejšie konáre (snety, ratolesti) ich schnúť počínajú. Nuž, čo s takýmito stromami urobíme? Vezmeme ostrú sekeru, (obuštek) a pilôčku; silnejšie haluze nahladko poodtíname, tenšie poodrezujme na krátke kýptiky blízko pňa, nuž budúceho roku z týchto kýptikov vyženú nové ratolesti, strom sa zmladí a o dva-tri roky zase započne rodiť. Že sa taký okyptený či ogymlovaný strom i náležite okopať a hodne rozriedenou hnojovicou ohnojiť má, rozumie sa samo sebou, lebo len takto „liečený“ príde náležite k sebe.

2. Presádzanie stromkov (slivoňov a štepov) môže sa i teraz diať; kde však máme pri ruke vodu, ktorou by sme na jar presadené stromky dostatočne zaliať mohli, tam si presádzanie ponechajme k dobe jarnej. Kde vody niet, odporúča sa presádzať stromky v jeseni, lebo zem jesennými dažďami a snehovou vodou natoľko ku korienkom usadne, že prijatie stromka bude zabezpečené. K jarnému vysádzaniu stromov ale vykopme potrebné jamy teraz, lebo to pre zdarný vzrast mladého stromu je veľmi užitočné, Keď mu jamu 3-4 mesiace skôr vykopeme vediac, že vplyvom povetria nazhromaždí sa nielen v samej jame, ale i v zemi vyhodenej mnoho výživných pre strom látok, takže keď strom do takejto jamy presadíme, korienky v nej skôr občerstvujú a strom zdarnejšie odrastať započne než v jame, ktorú sme vtedy vykopali, keď sme strom presadiť chceli. Strom do čerstvo vykopanej jamy presadený omnoho viac času potrebuje, aby sa náležite zakorenil, lebo nedostal rozrobenej potravy nadostač. Jamy kopme i hlboké i široké! —

3. Mnoho ráz počuli sme od majiteľov sadov ovocných, že už ani len tie bystrické slivone tak nerodia, ako rodievali kedysi. Kde tu príčina toho? Keď chceme, aby nám stromy hojne rodili a pritom i veľkú a sladkú ovocinu donášali, treba, aby sa stromy pravidelne čistili. Strom nesmie byť tak hustý, že by konáre jedného stromu zapletali sa do druhého; on má tak voľne stáť, že by na korunu jeho svetlo slnečné i povetrie zo všetkých strán voľne pôsobiť mohlo. Keď teda máme stromy husté, o tejto dobe môžeme ich preriediť. Menovite povyrezávať máme všetky husté ratolesti vnútri koruny, kde svetla slnečného sa im dostať nemôže. Chyťme sa len s chuťou do tejto práce, opätujme ju každoročne, nuž nám slivone nielen viac, ale i lepšej ovociny dávať budú.

4. Popozerajme si dobre po svojich ovocných stromoch! Či nenájdeme väčšinu z nich odspodku až po najtenšie halúzky cudzopasnými rastlinami, machom a lišajníkmi pozarastaných? Táto nečistota stromov je jedna z hlavnejších príčin, pre ktoré sady a záhrady naše nevydávajú takého úžitku, aký by vydávať mohli, lebo vieme, že od čistoty kôry stromovej závisí podstatne trvanlivé a hojné rodenie ovociny. Veď i strom potrebuje voľné vypúšťanie pary cez kôru ako samé telo naše cez kožu; kôra ale machom a lišajníkmi pokrytá nemožným robí tento prirodzený výkon v živote stromov a skrze to zamedzuje vyvinutie kvetových pukov. Keďže ale strom predsa i niečo pukov nasadil, tieto bývajú obžrané hmyzom, ktorého vajíčka práve pod machom stromovým a v rozpuklinách drapľavej kôry prezimúvajú. Ktorá je ale hlavná príčina machu na stromoch? Zlá využitkovaná zem, prihustý stav stromov, keď nedostatok vzduchu a svetla pri každej rastline vôbec choroby so sebou nesie. A strom machom obrastený je chorý. Jesenný čas je najpríhodnejší k očisteniu a omladeniu takýchto stromov. Keď je teda od jesenných dažďov mach na stromoch odpuchnutý či rozmočený, zoškriabme ho tupou motyčkou, akú nám pán majster kováč za pár grajciarov spraví, alebo zdrhnime mach náležite — slameným vechťom, čo je síce obťažnejšia práca, ale odporúča sa hlavne z tej príčiny, že vechťom jemnejšiu kôru stromovú nemôžeme raniť, kdežto motyčka (škrabák) neraz zaškrabne až do kôry. Samo sebou rozumie sa, že nielen sám peň, ale i konáre (haluze) stromov, nakoľko len k nim pristúpiť možno, udaným spôsobom od machu očistíme. Prv ale než by sme boli pristúpili ku zoškrabovaniu machu, každý hustý strom musíme náležíte preriediť odstránením suchých, polosuchých alebo vôbec prihusto rozložených konárov, aby povetrie a svetlo do koruny voľný prístup malo. Ak stoja v našich slivniciach niektoré stromy blízko seba, horšie odstráňme vykopaním, lebo na priestore, na ktorom je miesta len pre jeden strom, nemôžu stáť dva-tri stromy. Keď sme s týmto hotoví, pripravme si mazivo nasledujúcim spôsobom: vezmime dve čiastky dobrej hliny hrnčiarskej, rozrieďme ju obyčajným lúhom na veľmi riedku maltu, potom ale primiešame do nej tretiu čiastku haseného vápna a štvrtú čiastku čistého kravského lajna, k čomu i trochu sadzí primiešať sa môže. Touto miešaninou ponatierajme peň a všetky hrubšie ratolesti, kam len dosiahnuť môžeme, nuž nový mach nepovstane. Mazivo musí byť tak riedke, aby sa pohodlne štetkou natierať mohlo.

5. Húseničné hniezda a prstienky oberajme, akonáhle všetok list zo stromu odpadne, lebo keby sme si všetky stromy k dobe pred — a jarnej nechali nuž by sme s touto prácou sotva boli hotoví. Miestami bude húseničnej neplechy zase sila; len prezrime listové zákrutky a uvidíme, koľko sa v nich malých húseničiek hemží. A tieto ani v najtuhšej zime nevyjdú nazmar. Ukázali svoju tvrdú „náturu“ minulej zimy. Že mnoho púp búrovca krížkového či prstienkového následkom júlových dažďov navnivoč vyšlo, skúsili sme i my, ale presvedčili sme sa i o tom, že jesto i teraz hodne väčších-menších prstienkov (obrúčok) po tenučkých vetievkach našich ovocných stromov nalepených. Obrané hniezda a prstienky spáľme!

Pozn.: Cudzopasnými (parazitickými) zovú sa také rastliny, ktoré žijú na iných rastlinách, výťahujúc ich životnú silu pre seba. Najznámejšie sú medzi nimi: kukučina (žažulina, kaziľan), ktorá na ďatelinách a imelo (jemelo, omelo; Viscum album), ktoré na stromoch žije. I niektoré machy sú takýmito cudzopasníkmi. Red.

(Ročník III. Október 1891. Číslo 10, str. 152, 153.)