ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(42, 18. 19.) „O hluchí, počujte a slepci, by zrak váš videl, hľaďte! Kto je slepý? ver môj sluha; hluchý ktože? zmocnenec môj, čo vysielam; temný kto je nájomník sťa Jahveho to sluha hluchý?“ (42, 20 — 22.) Veľa videl a nezmúdrel, sluch má a preds’ nič nevníma. Tak to chcel mať Jahve pre tú jeho vernosť, aby bola Tóra zvelebená slávou. Olúpený, uhnetený: — zajatí sú v dierach všetci, ukrývaní po žalároch — ľud sa korisťou stal, beda, nikto nezavolal ani: „navráťte ho!“ (42, 23 — 25.) Ktože to z vás pozoruje, ktože chápe, aby zmúdrel pre budúcnosť? Ktože vydal Jákoba v plen, lúpežníkom Izraela ktože vydal? Všakver Jahve proti komu sme zhrešili, vzpierali sa jeho ceste, Tóru jeho neposlúchli? Vylial na nich prchkosť hnevu, odboj sily, plápolal on dokola, nechápal však, ošľahol ho a preds’ si to nepovšimnul.