ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(48, 12 — 16.) „Počuj ma, Jákob, čuj, vyvolený Izrael: ja som to, ja, ja ten prvý, tiež i ten najposlednejší; moja ruka stavala zem, pravicou som rozpial nebo, keď ja na nich povolávam, pristroja sa všetci spolu. Poďte všetci, počúvajte: kto to hlásal medzi nimi? Koho rád, ten koná dielo na Bábeli, v ľude kaldskom. Vravel som, ja som ho pozval, priviedol, by zdarne spechal. Príďte ku mne a čujte to! Od počiatku v skrýši taju nevravel som, odkedy sa schystáva, ja prítomný som.“ [A teraz ma Jahve, Pán môj, vyslal, tiež i ducha svojho.] (48, 17 — 19.) Vykupiteľ Jahve vraví Svätý izraelský: „Ja som Jahve, pán tvoj, ktorý vyúča ťa, bys’ mal šťastie a vedie ťa cestou pravou. Keby si bol rozkaz môj vždy nasledoval! mier tvoj bol by, ako rieka, blaho tvoje — morskou vlnou, ako piesok tvoje semä, výhonky sťa zrnká jeho, v zániku by nezhynulo predo mnou to meno tvoje.“