ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(43, 14. 15.) Svätý izraelský, Jahve, spasiteľ, vraví: „Pošlem pre vás do Bábelu, všetky závory pozrážam a kaldejskí — horekujúc budú plesať — ja, Jahve, som vaším Svätým, Izraela tvorcom, vaším kráľom.“ (43, 16. 17.) Tak rečie Jahve, čo v prúde mora cestu razí a vo vodstve prenáramnom stezku, čo velel tiahnuť vozom, tiež i koňom, zbrojnošom, vojsku; podľahli vedno, nepovstali, s posledným blkom kahančeka zhasli náhle: (43, 18 — 21.) „Nespomínajte minulosť viacej, zapadlé časy nač spomínať? Veď novú vec ja robím teraz, už sa kľuje — a či neviete? Cestu spravím v šírej púšti, i rieky valné v pustín súši: zver divá úctu vzdá mi s bázňou, pštros, tobôž, šakaly sa sklonia, že vodu dal som v pustatine, pustinám rieky lunovalné napojiť národ vyvolený. Ľud aby, ktorý sformoval som, zvestoval moju slávu potom!“