ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(51, 17 — 20.) Vzpamätaj sa, vzpamätaj sa, povstaň, Jeruzalem, ktorého omámil Jahve prchlivosti svojej čiašou, kalich opojený dúškom do dna vyprázdnil si. Zo synov vodcom nebol mu, čo boly jeho plodmi že by ho za ruku chopil, zo synov čo vychoval si. Toto dvoje postihlo ťa, — kto ťa šiana? skaza, plen tiež, hlad a zbrane, — kto ťa teší? Deti tvoje v mdlobách kliatych ležali tam, na nárožiach všetkých ulíc, ako kamzík sítou jatý, Jahveho, ach, hnevu plné, žehraním tiež tvojho Boha. (51, 21 — 23.) Preto čuj to, nešťastníče, omámený, však nie vínom: takto vraví Pán tvoj Jahve, Boh, čo za ľud svoj bojuje: „Z ruky som ja vytrhnul ti čiašu opojenia, mamu prchlivosti mojej kalich, nebudeš už viac piť z neho; odovzdám ho tvojim katom, čo k tebe tak vravievali: „schýľ sa, by sme cez ťa prešli!“ — podals’ chrbát, zem sťa bol by, ulica sťa chodcom býva. (52, 1 — 6.) Precíť, precíť, vzchop sa činu, Cion, odej riasu zdobnú, Jeruzalem, mesto sväté! Bo do teba nevstúpi už nečistý bez obrezania. Stras už prach a povstaň rázne, zajatý, hoj, Jeruzalem! s ním tie húžvy s hrdla svojho, kedys’ jatá, dcéra Cion!

(52, 7.) Tak ľúbezné sú na horách nohy posla dobrých zvestí, čo radosti zvesť roznáša ohlasuje vôkol spásu, takto vraví k Cionu: „Panovníkom je ver Boh tvoj!“ (52, 8.) Čuj, strážcovia volajú ti, čuj len, jak sa všetci tešia, tvárou v tvár keď vidia, ako tiahne Jahve do Cionu. (52, 9.) Vypuknite, hoj, v ples jasu, ssutiny Jeruzalema! bo má súcit s ľudom Jahve, Jeruzalem spasený je. (52, 10.) Ohrnul Jah ramä sväté pred zrakom národov všetkých, uvidia i kraje sveta, jak nás vyslobodí Jahve. (52, 11.) Preč len, preč len, poďte zťato, nečistého netknite sa! odtiahnite z neho všetci, hoj, a spešne očisťte sa, čo nádoby Jahveho nosíte sväté. (52, 12.) Vyjdite von, nenáhliac sa, bez náhlenia pochodujte, bo pred vami Jahve stúpa, ústup váš Boh kryje verne.