ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(45, 18.) Bo takto vraví Jahve, tvorca nebies, on je Bohom, — ktorý sformoval zem vzmachom činu v dielo, on založil ju, — nie k vôli zmätkom víru stvoril ju on, sformoval ju bydlom bytu, — „ja, Jahve, — niet iného ver:“ (45, 19 — 25.) Nie v zahalenom skryte vravel som k zemi ríše, tmy kde vládnu, ni k Jákobovmu semenu, že: „hľadajte, však je všetko márne.“ Ja, Jahve, hlásam spravedlnosť, zvestujem pravdu. Shromažďte sa, poďte spolu, pozostatky národov, hoj, náhlite sa! Pošetilci sú, čo vláčia drevo modiel v márnej snahe a modlia sa k Bohu, ktorý nepomáha. Povedzte si, predneste to, spolu nech sa radia všetci: kto vravel o tom od dávna, zvestoval to od pravekov? Však ja, Jahve, činil som to, a okrem mňa nieto Boha; bo len ja som pravý Boh a vykupiteľ! Poďte ku mne, vyzískať oslobodenie, vy končiny zeme všetky, lebo Bohom som len ja a iného niet. Už na seba prisahal som, z úst mi znie zvuk rýdzej pravdy a na prázdno sa nevracia: že sa predo mnou koleno každé skloní, jazyk každý sľub mi složi.“ „Len s Jahvem mi kynie — rieknu — víťazstvo a sláva istá“; ku nemu prijdu a na zmar vyjdu, čo proti nemu planú zášťou, bo s Jahvem v chlúbe zvíťazia ver všetci potomci Izraela.