ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(49, 1 — 6.) Okraje brehov morských počúvajte, národy zďaleka pozorujte na mňa: od života matky povolal ma Jahve, volal ma po mene z lona mojej matky. Ústa moje stvoril, ako ostrie meča, pozastrel ma chladnou tôňou svojej ruky, sťa šíp, hladký kryl ma, ligotavý v púzdre. A zas mi povedal:„ty si mojím sluhom, v ktorom slávy mojej chcem ukázať jasot.“ A kým pomýšeľal som: „darmo sa ver trudím, nadarmo a marne mrhám svoje sily,“ — moja odmena sa v božích rukách skvela. Teraz Jahve rečie, čo ma sluhom stvoril od prvopočiatku, by Jákoba zase ku sebe povolal a Izrael nikdy nezahynul zmarom a získal som úctu v tých Jahveho očiach, a môj Boh stal sa mi útočišťom pevným: „Nestačí postaviť kmeny Jákobove, taktiež nazad priviesť trosky Izraela, dal som ťa, bys’ svetlom bol pohanom vo tme, aby spása stihla i končiny zeme.“