Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Igor Čonka, Tibor Várnagy. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 22 | čitateľov |
(52, 13. — 15.) Aj, sluhovi môjmu povedie sa šťastne, velebný, vznesený, vyvýšený bude. Ako kedys’ nad ním užasli, hoj, mnohí, tak sa budú diviť: zjav jeho jak zdal sa neľudsky ohavným a podobou líšil sa od smrteľníkov: tak národy mnohé povstať núti predsa, tiež i kráľovia pred ním zatvoria ústa, veď o čom nevravel nik, to zrak ich vidí, o čom neslýchali, spozorujú zrazu. (53, 1 — 5.) Kto uverí slovám našim! A Jahveho rameno kto zjaví?! Vyrástol on pred ním sťa výhonok krehký, sťa korienka cíp zo zeme vyprahnutej: podoby ver nemal, okrasy tiež žiadnej, zovňajšok, že túžba za ním v nás neskrsla. Opovrhnutý a ľudom pohŕdaný, mužom bolesti bol, druhom choroby tiež, takým bol, že pred ním ukrývali tváre, zošklivený, s ktorým nepočítali sme: a predsa on snášal neduhy ver naše, boľasťmi našimi obťažil sa hojne, kým sme si mysleli úderom že hynie, že ho kára Božstvo, snižuje až k zemi. A preds’ pre priestupky naše prebodli ho, a pre naše hriechy doráňali desne, k vôli nášmu mieru trestom stihnutý bol, jazvami rán svojich vyzískal nám zdravie. (53, 6. 7.) A my veru stádom zblúdili sme všetci, každý z nás o cestu svoju staral sa len, kým na neho Jahve prestúpenia naše uvalil, ach, všetky. V preháňkach a stihu pokorný bol voždy, neotvoril ústa, baránok sťa, keď ho na bitúnok vedú, ovca jak, čo mlčiac stojí pred strihačmi, neotvoril ústa. (53, 8. 9.) Z biedy, súdu taktiež stratil sa on náhle, miesto jeho bytia, vypátrať kto moh’ by? Zo zeme žijúcich vytrhol sa už ver, pre priestupky ľudu môjho smrť ho stihla. Medzi hriešnikmi mu dali pohrobište, medzi lhármi vera mohylu mu zvedli, hoc nepáchal zlosti hoc lsti slovo v jeho ústach najsť nemohli. (53, 10. 11.) Jahvemu však zdalo sa, by ho očistil, potomkov by vzhliadol, dlhého bol žitia, skrz neho sa zdaril Jahveho úmysel. A od únavy mu oslobodí dušu, dá mu vidieť svetlo, nasýti ho hojne, ospravedlní ho v biede jeho iste. Služobník môj mnohým výsmechu bol terčom, hoc i hriechy ich on na seba vzal všetky. (53, 12.) Medzi veľkými on preto podiel získa, o korisť sa bude deliť s premocnými preto, že sa poddal smrti dobrovoľne a započítaný bol medzi priestupníkov, hoc i hriechy mnohých snášal s ochotnosťou a bol previnilcov veľkých prostredníkom.
— básnik, prekladateľ, predstaviteľ Slovenskej moderny, kňaz, redaktor Dennice Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam