ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(40, 12 — 16.) Kto zmeral vodstvo hrsťou jedinou, kto piaďou kedy zmeral nebesia? prach zeme ktože zmeral mierkou as, odvážil vrchy ktože váhou (chvejnou), pahorky ktože vrhol v misku váh? Jahveho duchu ktože dával smer, kto bol mu majstrom, čo ho vyučil? s kým radil sa, by zmúdrel nesmierne a naučil ho skutkom šľachetnosti? kto priviedol ho k poznaniu a cestu kto ukázal mu pravej rozumnosti? Sú národy, sťa kvapka z vedra vzatá, jak prášok v miske váh ich hodnota; veď pobrežia on dvíha ako páper, ni Libanon by nestačil mu k vatre, zver jeho zase k plamom obete. (40, 17 — 20.) Smes národov je jemu ako nič, prázdnotou márnou je ich cena pred ním. Ku komu chcete pripodobniť Boha, ký postaviť mu chcete obraz v tvár? Veď sochu majster sleje umelecky a zlatník zlatom potiahne jej tvar, retiazku striebornú… Kto chudobný je k toľkým obetiam, ten hľadá drevo nehnijúce nikdy, i majstra zručného, čo jemu sochu by postavil, čo ľahko nehne sa. (40, 21 — 26.) Či azda neviete, či snáď neslýchate, či vám nie je známa od prvopočiatku, či nesrozumeli ste od stvorenia zeme? On je, ktorý vládne nad okrskom sveta, čo obyvateľov má, jak kobyliek je hajno; on porozostrel nebesia sťa závoj, a vypial ich, jak stánok k prebývaniu; panovníkov on ničí v chvíli a kráľov zeme vyprázdňuje hravo. Ni štepení boli, ni zasiati ešte, nestihli pňom v zemi zakoreniť vera: už dýše na nich a usychajú náhle a výchrica ich, hľa, páperím roznáša. „Ku komu ma chcete pripodobniť tedy, aby mi bol rovný?“ vraví Svätý. Pohliadnite vozvýš a viďte: ktože toto stvoril? Kto vyvodí, kto ich spočituje vojsko, zovúc ich dľa mena všetky-všetky radom, pred velikomocným a zázračne silným nechýbä ni jedno. (40, 27 — 31.) Nač tak vravíš, Jákob, hovoríš, Izrael: „Pred Jahvem i sudba moja je ver skrytá, pred Bohom spor môj v dialke dlie?“ Či nevieš, azda nepočul si, že Jahve večnosti je Bohom, i stvoriteľom končín zeme, že neustane, ani nezomdlieva, že múdrosť jeho nevýstižná; on dáva silu ustatému, ním ochabnutý sosvalnatie. Mlaď ustatá a zomdlená je, poklesajú i otužilí: čo čakajú na Jahvu, poomladnú, sťa orli vznesú sa na krídlach, ni v behu prudkom neumdlejú; spech únavou ich neobťaží.