ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(50, 4 — 9.) Jahve dal mi jazyk učeníkov umných bych vedel… umdleného slovom; každé ráno moje uši vzbúdza čujne, pozorujúc bych čul, ako učeníci. Pán môj Jahve pootvára moje uši, nebol som ver spurným, neutiahol som sa. Bijúcim som chrbát môj nastavil mlčky, rváčom zas tvár moju, líca neukryl som pred hanou a slinou. Avšak Jabve Pán môj pomocou je mojou, nestihne ma hana, preto tvár som núkal, ako kremeň tvrdý, a viem iste stydieť sa, nebudem mu sireť. Ospravedlniteľ v blízku, v spor kto siahne? postavme sa spolu, kto mi protivníkom? nechže sa mi blíži! Všakver Jahve Pán môj pomáha mi vždy, ktože ma odsúdi? Hľaď, veď všetci, ako veteš rúcha spustnú, mol ich zžerie radom. (50, 10. 11.) „Kto Jahveho si ctí z vás, hoj, nech sa hlas jeho sluhu slúcha, kto vo tme blúdi, nemá svetla, nech Jahveho len meno dúfa, nech oporou mu Boh je stálou. Tí, čo oheň roznietili a žeravé hlavne vzňali, v žaratek nech plamov vkročia, v žiar tiež nimi vzňatých hlavní: pôvodcom tých vecí ja som, na mieste múk prebývajte.“