ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(43, 8. 9.) Tak vyveď ľud, hoc slepý je, však oči má preds’ (zachovalé), hluchých tiež, čo uši majú. Pohani, hľa, sú už shromaždení, národy tiež stoja v davoch: ale kto im to oznámi? a predošlé veci nechže nám ohlási, nechže postavia nám svedkov hodnoverných, čo keď čujú, takto rieknu: „pravda, tak je!“ (43, 10 — 13.) „Vy ste mojimi svedkami, Jahve rečie, služobníkom vyvoleným, by ste znali a mne verne uverili a nahliadli, že som ja tým: že predo mnou sformovaných božstiev nieto a nebude ani po mne. Ja som Jahve a okrem mňa vskutku nieto spasiteľa — ja som oznámil a spasil, predpovedal, cudzí nebol medzi vami — vy ste mojimi svedkami, vraví Jahve. Avšak ja som Bohom už od starodávna, v budúcnosti tiež ním budem, z mojej moci nevytrhne ťa ver nikto, či môž’ kedy moje dielo dakto zmariť?“