ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(49, 7.) Rečie Jahve, vykupiteľ Izraela, Svätý jeho, — k tomu, čo je povrhnutý, v očiach ľudí zošklivený, k služobníku samovládcov: „Keď ho vzhliadnu kráľovia, hneď pred ním vstanú, kniežatá keď, poklonia sa, pre Jahvebo, čo je stály, pre Svätého Izraela, vyvolenca.“ (49, 8.) Rečie Jahve: „Tvoju prosbu vyslyším ja v čas milosti, v deň spásy ťa vyslobodím, zachovám ťa, spojencom ťa spravím ľudu, bych obnovil moju ríšu zapustnuté majetky bych vrátil znova, (49, 9.) [abych riekol zajatým: „tak vyjdite už!“ tým, čo vo tme prebývajú: „objavte sa!“ Každá cesta im je pastvou, lúkou vonnou každá hoľa.] (49, 10.) Nehľadajú, nežížnia ver, necítia žeh vetra, slnca, bo ten, čo zná milosrdie, je ich vodcom, k žriedlam čistým privádza ich. (49, 11.) [Premením vrch každý v cestu, násypy zas vozvýš zvednem.] (49, 12.) Hľaď, tá tlupa z diaľky stúpa, od severu, od západu, idú z zeme Cionu tamtí.“ (49, 13.) Plesaj, nebo-zem tiež spievaj, zaplesajte hory-doly! potešuje ľud svoj Jahve, biednym dáva milosť svoju.