ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(41, 8 — 10.) „Ty však, Izrael, môj sluha, ty môj vyvolenec Jákob, priateľa Abrahma semä, čo som schvátil z končín zeme, z toční jej ho pozvúc k sebe, riekol som ti: „sluhom si mi, vyvolím ťa, nepovrhnem“, — nebojže sa, veď som s tebou, nehlaď vôkol uplašene, ja som tvojím Božstvom iste, posilnenie, útočište, pravicou ťa držím verne. (41, 11. — 16.) „Hej studom zrudnú a zahanbia sa, čo hnevom vzkypia nad tebou, v nič obrátia sa a zahynú ver, čo blednú zášte svízelou. Budeš ich hľadať a nenajdeš ich, čo s tebou mali tvrdý spor, sotlejú v márnosť a nanič vyjdú, čo vojnou tebe kládli vzdor. Bo ja, Jahve, Božstvo tvoje, držím ťa za pravicu, tak ti vravím: „nebojže sa, skytnem pomoc stálicu.“ Neboj sa, červíček Jákob, neboj, malý Izrael, „pomôžem ti,“ vraví Jahve, — v Svätom Izraela tvoj je spasiteľ. I chrup i s nových zubov radmi ostrými ťa zrobím zase, zdrvíš vrchy, v prach ich zmelieš, v padrť zdrúzgaš i pahorky; rozptýliš ich, van ich schytí, sem-tam rozchváče ich víchor. Ty však s Jahvem budeš plesať, v Svätom Izraela s chlúbou. (41,17 — 20.) „Hľa, uhnetených a biednych, čo hľadajú vodu, keď jej nieto, im prahne jazyk smädom žížne: ja, Jahve, vyslyším do ista, neopustím nikdy jak Boh izraelský. Na lysinách hôľ ja rozpramením rieky, žriedla zase v hĺbkach dolín, pustiny v jazier zmením vodstvo, v pramene svieže hrudu prahlú; do púšte vsadím štíhle cédry, agáty, myrty a olivie, vysadím púšte ja cyprov stromom, jedle a krušpan pospolu s nimi, by vzhliadli, srozumeli, znali, a v pamäť dobre skryli všetci, že to Jahve činil rukou a stvoril Svätý Izraela s mukou.“