ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(44, 24a.) Rečie Jahve, ktorý ťa vykúpi, od maternice formuje: (44, 24b — 28.) „Ja, ja som to Jahve, ktorý všetko činí, samojediný, čo nebo povypínal a upevnil hutne zem: veď kto bol so mnou? zázraku znak tlachačom on poprevracia, kúzelníkov zmätie rúče, na múdrych vynúti ústup, vedomosť ich v prevrátenosť popremieňa; ale slovu svojich sluhov platnosť získa, ohlásenia svojich poslov poprevádza; on čo tak rečie k Cionu: „nech je sýty!“ a ku mestám judským zase: „postavte sa, zo sutín ich vybudujem!“ ktorý riekne k hĺbkam mora: „opadnite, povysúšam vaše prúdy!“ ktorý riekne Cyrusovi: „pastier môj, čo uskutoční moje plány!“ riekne o Jeruzaleme: „postavže sa!“ a o chráme: „základy mu klaďte nové!“ (45, 1 — 7.) Tiež i ku pomazanému, Cyrusovi, čo som chopil za pravicu, aby ľud môj pred nim divo pošlapali, opasok bych poodvinul z bedier kráľov, bych mu poroztváral dvere, brány by sa nezavrely: „Pred tebou ja stúpam statne, urovnávam priehlbiny, rozpolťujem brány z kovu, železné závory srážam, ja ti oddám poklad temna, i bohatstvo tajných skrýší, abys’ vedel, že som Jahve, ktorý ťa po mene volá, že je Božstvom Izraela. Pre Jákoba, môjho sluhu, vyvolenca Izraela volal som ťa tvojím menom, označil ťa pocty menom, hoci si ma nepoznával. Ja, ja Jahve a niet ďalej, okrem mňa už Boha nieto! Opášem ťa, hoc ma neznáš, by zvedeli na východe, na západe, že okrem mňa ničoho niet: ja, ja Jahve a niet ďalej, žiar čo nieti, tvorí temno, spásu dáva a zlo tvorí, ja, Jahve, to všetko robím.“ (45, 8.) Sprchaj rosa s nebies výše a oblaky dáždik lejte spravedlnosti, roztvor sa zem, skytaj spásu, nechže klíči pravda rýdza. „Ja, ja Jahve, to, hľa, tvorím.“