ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(47, 1 — 4.) Sostúp dol’ a v prach si sadni, panna-deva Bábel, miesto trónu seď na zemi, kaldská dcéra, bo ťa viacej nebudú zvať rozkošnou a nežnou kráskou. Vezmi mlyn a nameľ múky, poodhrň si závoj s tváre, i tú vlečku odstráň rýchle, obnaž lítka nôh a prebroď cez riek veľkých dravé toky. Nech odkryjú tvoju hanbu a nech tvoju mrzkosť vidia. „Mstiť sa budem krute,“ vraví vykupiteľ, Jahve Cebaót mu meno, Svätý izraelský. (47, 5 — 7.) Nemo seď a vnídi do tmy, kaldská dcéra, bo ta nebudú zvať viacej kráľovství vznešenou paňou. Vzplál môj hnev v tvár môjho ľudu, imanie som vlastné zľahčil, a dal som ich do rúk tvojich: proti ním necítils’ ľútosť si jarmom tvrde. Verila si: „navždy v moci budem vládnuť, a vonkoncom budem paňou“ — nad týms’ veru nedumala, a na koniec nemyslela. (47, 8 — 12.) Teraz čuj to, rozkošnica, ktorá v bezpečnosti vládneš, ktorá v sebe takto myslíš: „ja, čo nemám následnice, nebudem ver’ sedieť vdovou, bezdetnou tiež nechcem zostať“ — stihne ťa to dvoje práve a v deň jeden prekvapí ťa: bezdetnou a vdovou budeš, schváti ťa to s celou silou, hoc máš množstvo kúziel v moci, pred mnohými vládneš čarmi. Dôverous’ však hnula k zlobe, a myslelas’: „nevidia ma.“ Múdrosť tvoja, veda tvoja, primäly ťa k poblúdeniu, tak žes’ riekla sama k sebe: „jaj, ver’ nemám následnice,“ — avšak postihla ťa hrúza, na ňu nemôžeš najsť lieku, skaza sa na teba zrúti, nebudeš ju môcť odsunúť; príde na ťa náhle spústa, ktorej nebudeš môcť vyhnúť. Sem sa s čarmi, sem len s množstvom tvojho kúzla, čo si prácne od počiatku pestovala, spomôcť azda možno ešte, snáď i postreh vznietiť s nimi. (47, 13 — 15.) Unúvala si sa s radcov hromadami: nech sa teraz preukážu, ech ťa spasia tí, čo nebo podelili, hviezd čo skúmajú beh žiarny a hádajú dľa mesiacov, zkade na ťa prídu skúšky. Ajhľa, sú len ako plevy, oheň ich pohltil celkom, nemôžu sa vyprostiť už z moci plápolavých plamov. (Niet už uhlia k ohrievaniu, ohňa, aby sadla k nemu.) Takými sa stali tí, pre ktorých si sa namáhala, čarodeji od akživa: každý prchá svojou stranou, niet ich, čo by pomohli ti.