Letí sokol, letí, od sestry Oravy,
nad Liptovom bratom v letku sa zastaví.
Čo neletíš, sokol, povedz, čože ti je?
Troch bratov sokolov čierna zem mi kryje.
Troch bratov kozákov Maďari zabili,
čo by tam zabili, zradne zastrelili.
Keď z koňov leteli, na mater volali,
tou kozáckou krvou zem slovenskú zliali.
V krvi svojej ležia tria bratia kozáci,
čierna zem ich príma, plačte ich, Slováci.
Povedz, smutný sokol, matke Ukrajine,
že jej deti ležia pri svojej rodine.
Na hrobe im kvitnú tri ľalie biele,
Budete do venca tri biele ľalie,
keď slavianske rody mať láskou obvije.
O autorovi
Samo Bohdan Hroboň
básnik, folklorista, prekladateľ, jazykovedec, predstaviteľ mesianistickej línie slovenského romantizmu
