Vitaj mi, buk javor, na tatrianskej hore,
v buku mi duch – sila a duša v javore.
Buk si koreň a peň i konáre tvrdí,
lístím aj i kvetom tvrdavým sa hrdí.
Javor srdcom listí a medom zakvitá
a drevo javora na husle sa pýta.
Šantovná kukučka na buku zakuká,
pod kyjanou z buka krutá hrča puká.
Na kvet javorový sivý holub sadá
a črpák z javora kvet žinčice hľadá.
Puk a kvet zurdený prsom je liečivý,
hlas javor-fujery do srdca trônivý.
Pluh bukový črieslom ryje vrchy, doly
a javor sa núka na chlebové stoly.
javor hudby zvučí mil-ohníkom zorí.
Buk Boha skrytého hnev-silu znakuje,
javor zjaveného Spása oznamuje.
Vitaj mi, buk javor, buď mi silou milou,
i duchom zmužilým, i dušou spanilou.
O autorovi
Samo Bohdan Hroboň
básnik, folklorista, prekladateľ, jazykovedec, predstaviteľ mesianistickej línie slovenského romantizmu
