ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Nad vidiekom, nad ľubtovským,
za predných hôr veľkou bránou,
za čiernou Ravňou a Širokým Grúňom,
za dolinou bobroveckou,
od východu, odo Poľskej
najstrmnejšie pnú sa Tatry.
Zrutné horská priam z doliny
prosto strú sa do výšiny
nad všetky okolné hory.
Zjednochrámu ozorného,
štyrohorne stavaného,
štyrma štítmi v nebo týčia:
Pachoľaťom a Plačlivým,
Vyšným a Nižným Závratom.
Žulobralné to Karpaty,
bez lesov v číru velebu odené,
len snehom divne i v lete zdobené,
ktorý z Kotliny ako veľké oko
spopod Závratov ziera naširoko.
Prudkých jarkov živé vody
dolu grúňmi búrne hučia
a horami, dolinami
zvučnú súzoniju ručia.
Hore jarky do Závratov
so slncom, to v tôni mrakov
ovčiar lazí pred ovcami,
zelenými úplazami.
Na Závrate najstrmnejšom,
na hôr štíte najvyšnejšom,
starý spevec v slnca jase
a v ducha stojí úžase.
Pod ním čierne spia oblaky,
on do slnca nesie zraky,
v sile Ducha v nebo kričí:
Azaf, Dávid, Orfej Christosňatý
a kdes' aký spevec silosvatý.
Poďte spievať slovenskému rodu,
pred tisícročím zamretému plodu
pod srdcom matky
vo priepasti Sitna
privolajte Svatoducha;
všetkých svetov; vekov, rodov
samoživorucha,
privolajte ho z Otca i zo Syna,
i zo seba samého,
Praboha Hospodina.
Vozvite ho do brál tatranských,
do pekiel podsitnianskych,
i do prapekiel pekla,
do pravšezloducha vztekla,
do jeho prasrdca,
do jeho pramatera,
aby vyšla zakliata deščera
so života plodom,
so slovenským rodom.
Vyveďte ju v láske Ducha,
vyveďte ju v svetle Syna,
v sile Otca Hospodina,
vyveďte ju na svet boží,
na Tatru, Fatru a Matru.
Zapáľte hej trojivatru,
postavte ju pod slnce trojsveta
všetrojmireta…
trojohňom, trojslncom, trojžizňou kriešenú,
černorýdzou pratmy, pranociodenú
zveďte ju do bezdna Oka morska,
zveďte ju do tajosveta podhorska,
živkom pochovajte do srdca zeme,
dychom pratvorca piejte pieseň novú
medzi nebom a zemou.
Spiejte, sliečte čírovedu zo všezemských zverotvorov,
z hviezd a nebies duchozborov
i z vtače podnebeskej;
z perál, čudotvorov morských,
z kveteny všezemskej,
zo prameňov podhorských,
z búrok, dažďov, zemotrasov
a všetkých živloihier, malieb, hlasov,
zo vzduchu, zeme a vody,
zo všetkej božej prírody,
z ľadov Zamargby a polnočnej žiary,
zo spary južnej a víchrov Sahary,
z darov jaseni, krásot novojari,
i z bájosnenia podmesačnej noci,
i dňov slnečných krutej silomoci,
z rosy rannej a svitania,
i z večierkov šepotania,
a ších svetov súspejania,
z východu slnca, z černochmár sobrania,
i z Roduhy maľovania.
I z očistca i zo raja,
zo prapekla a z praneba,
i z nadnebesných slncí z Bohoseba,
zo vied a viestí a dejín všesveta,
i z prabožských vekov kvetá,
i z duchov prác a tvorstva súkonáň,
i všetkých vier žertvováň,
jednokrvou očistených,
jednoverou opravdených,
v Otci, Synu, Svätom Duchu,
všejazyčnom rodov ruchu,
v jeden svätodej zosňatých,
v jednu slavopejmu spiatych…
vyzvite, zhromažďte pánu zo všesvetovekovenstva,
zo všerodočlovečenstva,
zo všebystného Slovenstva,
z jeho vítov i rarohov,
z belo-čierno i súbohov,
z krásot bohýň, chichôt víl,
z hromov a mečov mužských bohosíl,
z celo-Svaroha božetsíl,
i zo všetkej nedobože,
zemskej, pekelnej parože,
z kňazov a žretcov pravekých,
veštcov, veštíc bohorekých;
z rodín vladárskych, svätých a vieslávnych,
i z nectených a ohavných,
z rodov slavianstva živých a vznešených,
i mŕtvych a zotročených,
z praotcov novovzkriesenia,
národného savedenia,
z tvorcov vedy a umenia,
tvorcov školy, práv, državy,
z vítov liečby, vierozbavy
a z víťazov dejoslávy,
z Premyslovcov, Dušan-cárov,
Petrov, Sobieskych, Kollárov,
Komenských a Koperníkov,
svätcov, svätíc, osvietníkov,
s Pannou Panien Bohu svatých
z duší ľúbezťou zosňatých,
z radostí lásky manželskej,
i z útrapov roditeľskej:
z úsmechov nemyj, z materinských stonov
a z ľúbostrastí dievčích srdca trónov:
zo všetkých piesní, povestí a bájov,
čarov a tancov, ihier, obyčajov,
z prác a remesiel a kupectva skladov,
zemských, nebeských i morských pokladov,
z prác všetkých stavov i strastí,
zo cnoty i hriechu slastí
v božskej voľnosti už svatých,
v bohokrásu preodiatych,
zo sláv-božích mučeníkov,
z bôľov a slz trpelníkov,
z vojsk za rodovlasti padlých,
z panien v násile uvadlých;
z duchov a tvorov všetkej Slavovlasti
neba, zeme i prepasti,
z miest a hradov, trónov jasných,
z temníc a hrobov všečasných,
z vietnic, chrámov a škôl viernych,
i z odrodných, z radočiernych,
z jarkov i riek olodených,
z klasna poľa, z hôr vnebených,
dedín tichých, ohájených;
z panskej hrdoby a zvole
a sĺz poddanskej nedole,
zo všetkých duší prekliatych
a z duší už večne svatých;
zo všetkých Slavianstva vodcov,
rodoľúbnych matier otcov,
rodoľúbnych sestár, bratov,
i z jedu zradcov a katov,
zo zlosti cudzích tyranov,
ktorí vraždili Slavianov –
zo všetkých jedov a zlosti satanstva,
čo kedy zreli srdce Všeslavianstva,
Svantovítom predolených,
vo liek smrti premenených,
zo hrobov všetkej prešlosti,
a z kolísok budúcnosti
všetkých rodov Slavian sveta,
čeloveku, celokveta.
Vyzvite, sčujte, spevci, prapokorou Boha,
ktorý sám sebe dal zúfať na kríži,
z prabezdny zalkal k sebe vo pratíži,
vyzvite trojzon božstva svätoláskou vztekla,
na trojvaryte neba, zeme, pekla,
na srdci Bohu, človeku, satana,
v Bohu zobrana
pred úchvatom vekov…
a keď zaduní Praduchom zlunená,
nesmierom svetov pieseň trislavená
a keď zem vydá krásu trojmirenú,
spevom Trojboha vneporočnenú,
veďte ju na Sväto-Marskú horu,
do všemirian svätozboru,
do všebočian celosvoru,
zveďte ju do dolín tajomstvenných,
svätoduchom zatônených,
aby Syna dopočala,
voveďte ju do jaskyne,
Prvoslovena svätyne,
aby ho Slavianstvu dala.