Kde bolo, tam bolo, nuž veselie bolo,
a na tom veselí vrtilo sa kolo.
Kolo sa vrtilo, družina spievala
a palota biela tak sa ozývala!
Nad vysokou Tatrou z čistá jasná blyslo,
na zelenej bylce vtáčatko ovislo.
Horkýže to vtáča v hore jarabáča,
veď sa to Dolo náš k Mariatce pritláča.
Točí sa ti, točí, bo mu prišlo z očí,
čo raz na ňu pozre, srdce mu poskočí.
Zatoč sa, Dolienko, zatoč sa kolo mňa,
už ťa neodtočí ani smrť odo mňa.
Toč sa, pára mladá, ako svet okolo,
akoby kremä nás sveta už nebolo.
už ich preletelo holubä veselo.
O autorovi
Samo Bohdan Hroboň
básnik, folklorista, prekladateľ, jazykovedec, predstaviteľ mesianistickej línie slovenského romantizmu
