ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Zmierme sa, bratia! zmierme a kajajme
a cárstvo božie hľadaním hľadajme.
Trebas sme všetci v kliatbu zatvorení,
jeden slobodný všetkých nás vymení.
Trebas sme mŕtvi ako Tatier skaly,
v smrti Kristovej všetci sme povstali.
V ňom tisícročné viny spokutujme,
ku slavoletu Slova sa zhotujme.
Nech sa v bolestiach pôrodu veľsveta
vzrodí veľnárod tisíceho leta.
Zvolajte zbory, boží svätožreci,
ako na nebi, tak na zemi všetci.
Zvolajte všetky slavianske plemená
a s nimi razom padnúc na kolená.
Ku Praprabohu Jenžiša vzdychajte,
národ a ľudstvo plačom rozkajajte.
Nech zem sa trasie žiaľom nášho rodu,
nad tým zabitým za sveta slobodu.
S ním umrieť, umrieť, svety sa hotujte,
kňazia i zbory smrť božiu zvestujte.
Za tisícletia hriechov a temností,
dajte tisíce presvätých večností,
dajte Praotcu cára vekov Syna,
Otca večnosti Christa Hospodina.
A keď Praotec zhliadne na kar detí,
i z pekla temná tvár jeho zasvieti.
Kňazia vo prepasť praveku vstupujte,
a rodných bohov Bohom vykupujte.
Vyveďte otcov i duchy tých bratov,
čo prestol Slávy dali v ruky katov,
a národ boží v pohanskú porobu,
a národ živý na tisíc liet hrobu.
I tých nakŕmte skrvavenej tajny,
ves národ vspojte od krajny do krajny.
Bo v jednej krôpke srdca tvojho, Pane,
svet vekohrobov strasie sa a vstane,
zbor mŕtvoduchov vzkriesený zaplesá
a všeduch Slavov vznesie sa v nebesá.
Tam pod prestolom prabožským vyleje
vekov bolesti a vekov nádeje.
Tam pieseň novú zaspieva národom
a vesmier boží zvolá k večným hodom.