Boli sme trinásti a už sme len traja,
pôjdeme po zboji od kraja do kraja.
Budeme zboj zbíjať, zbojníkov zabíjať,
bude zbojom naším Slovensko ožíjať.
Sťa tri hromy neba udreme do katov,
spálime im hrady, uvoľníme bratov.
Sťa tria orolimi, tria jasní sokoli,
zlú vtač vylovíme v horách i v poli.
Sťa traja Dunaja, tria zrutní belkovia,
vyndeme na pohon, beda vám, vlkovia.
Ale vám, ovečky a barkovia naši,
bude hoľa vôľa na zelenej paši.
Horže sa, ovečky biele, beličisté,
kúpime vám zvonce, zlaté zlatoskvisté.
budúže vám cvendžiť po grúni vysokom.
A my sťa orlimi, sťa jasní sokoli,
budeme nad vami krútiť sa po vôli.
Keď sa nakrútime, za stoly sadneme,
všetkých Slavian bratov na hody pozveme.
O autorovi
Samo Bohdan Hroboň
básnik, folklorista, prekladateľ, jazykovedec, predstaviteľ mesianistickej línie slovenského romantizmu
