Rozmajrín zelený, neuvädniže mi,
budem sa vydávať ešte tej jeseni.
Zeleň sa mi, zeleň, rozmajrín zelený,
budeš mi potrebný na môj čas posledný.
Či pôjdem do hrobu a či ku oltáru,
ty ma zdobiť budeš za poctivú páru.
Či som párou Bohu a či mládencovi,
rozmajrínok drahý, buďže mi vždy nový.
Buď čoraz novejší, mladší, rozkošnejší,
buď mi rozmajrínok v láske skvitnutejší.
Z lásky chcem poslúchať i Boha i muža,
žeby mi nezvädla ľalia a ruža.
V láske bude kvitnúť stromček môj zelený
a balzamom vôniť v Bohu zovocnený.
O autorovi
Samo Bohdan Hroboň
básnik, folklorista, prekladateľ, jazykovedec, predstaviteľ mesianistickej línie slovenského romantizmu
