Hej, bisťu svete, národovci bratia,
kýže to čerti prácu vašu hatia?!
Keby len hatiť – príval Tatier svätých,
zvlečie i hate i zradcov prekliatych.
Ale že v samej svätyni národa
smrad a dym hriechu, to je večná škoda.
Hriech to nebratstva, cudzomódnej fríchy,
zderskej podlosti, neslovenskej pýchy.
To sa besi, čo nás hatia, svätú prácu večne špatia,
bratia bratom, národovci národnosti že ste katia.
V jednom jarme s márnicami, cudzej fríchy opiciami.
Babku dáte svojmu Bohu, zlato tomu ich rárohu.
a žerúcim mravy naše s anglogálskym vlkolakom.
O autorovi
Samo Bohdan Hroboň
básnik, folklorista, prekladateľ, jazykovedec, predstaviteľ mesianistickej línie slovenského romantizmu
reklama
